Mučedníci

"Z hlediska vyššího principu mravního" musím dát jen 2*. První půlka se mi líbila, napětí super. Jak se ale hlavní hrdinka dostane do podzemí, kde objeví mučenou dívku, tak se už spíš hnusím a filmový požitek není nic moc. Sice se to docela dobře vysvětluje, ale to mučení je dost odporné. Určitě to bylo až moc drsné, mohli to trochu korigovat. Závěrečná pointa mě měla jako nějak dostat? Nic nečekaného to nebylo, vždyť to muselo být jasné už během filmu o co vlastně jde. Závěr je navíc dvojsmyslný a nikdo neví jak si ho vysvětlit správně. Poměrně dobrý film, hlavně jeho první půlka, ta druhá je pro silné žaludky. Ne že by ta první půlka byla nějaká pohádka, krev teče proudem taky, ale je to ještě v normě. 45% (03.10.2009)

Hranice mezi samoúčelností a efektivností je velmi tenká. Tady jsem se jen celou dobu ptal, na které straně se Mučednici nacházejí. Snad na té správné, rozhodl jsem se tomu věřit. Osobně mě ale mrzí, že motivy rozehrané v druhé polovině nešly do větší hloubky. Obvykle to u hororů nevyžaduju, ale Mučedníci si očividně věří a sami sebe vnímají jako "něco víc". Bohužel se jim to daří jen velmi částečně. Tenhle film je každopádně buď na spokojenost, nebo nespokojenost: kdybych nedal čtyřku, mohl bych dát maximálně dvojku, a to by bylo trochu málo. (04.05.2013)

Krutej, nepříjemnej a nechutnej je tenhle film. Jenže s tím vším já film stejně chtěl vidět. Samotnej režisér ale upozorňoval, že film má být především drama, i když chvílemi až extrémní. Problém je, že samotný příběh zpracování daleko přebylo a tak jsem na něj okamžitě přestal hledět a zíral na každou scénu zvlášť jako vůl do špinavejch oken. Mučedníci jsou nechutný, jsou pro diváka možná až odporný, ale rozjíždí souměrně docela zajímavej příběh, který se nakonec zvrtne naprosto debilním směrem a divákovi ve výsledku zůstanou zase akorát ty nechutnosti. A zakládat si film na nechutnostech, a ve výsledku vykládat, že to o nich vůbec není? To se sám režisér trošku protiřečí... (13.12.2010)

Z technickej stránky výborne, dramaturgia /koncepcia príbehu/ veľmi presná, vždy keď prichádza nasýtenie určitým žánrom, prejde sa plynulo do ďalšieho, ktorý spätne v sfére logiky a rozumového myslenia opodstatňuje existenciu predchodzieho. Inšpiratívna je aj komplexnosť, akou film rekapituluje hororové subžánre a ich vývoj za posledné obdobie - od duchárskych tmavých dlhovlások z Ázie /často fyzicky zdeformované, ktoré do všeobecnej popularity prišli s japonským Ringu od H. Nakatu v 1998/ až po opačný protipól - snaha o realizmus - zaklieštená tak v príbehu ako i vyobrazení násilia a v neposlednom rade aj presvedčivý prerod diváckej zainteresovanosti - od počiatočného chladného pohľadu pozorovateľa zvonka až ku vnútornému spoluprežitiu s hrdinom /hrdinkou/. Problém a dosť podstatný mám so záverom - jeho nejednoznačnosťou. Nie preto, že by to bolo nepochopiteľné a ja by som pociťoval potrebu sa detinsky tvrdohlavo dožadovať jasného záveru s pozície dieťaťa, ktoré musí byť za ručicku vedené režisérom až ku koncu, ale preto, že režisér tou nejednoznačnosťou dáva určitej skupine "pozitívne naladených" divákov priestor naďalej snívať istý, takmer dvetisíc rokov starý a ľudstvom tak chcený "chlácholivý" blud... . (07.03.2009)

Nebol som si istý, čo od tohoto filmu čakať kvôli všadeprítomnej mystifikácii. Tak veľké haló v mojom bezprostrednom okolí okolo jedného konkrétneho filmu nebolo už dávno, takže keď sa naskytla možnosť nákupu v stánku za smiešnu cenu, ďalší vývoj bol predvídateľnejší ako nová séria Paneláku. Ale teraz už k samotnému filmu. Martyrs sú vo svojej podstate filmom triviálne jednoduchým, ale v určitých veciach nadmieru zvláštnym a konktrastným, obzvlášť voči diváckemu očakávaniu. Chcel som drsný horor, a aj som ho dostal - lenže Martyrs mi ponúkli ešte omnoho viac. Celá prvá polovica je mixom niekoľkých odlišných, dômyselne rozostavených motívov, postáv a motivácie, s ktorými je divák pomaly a obozretne konfrontovaný a zoznámený. To, čo sa v úvode javí jasné, je neskôr (i keď trochu vratko a podivne) prekvapivo obrátené naruby. Prvou položkou na zozname tvorcov je atmosféra nejednoznačnosti a vo vzduchu visiacich otázok, hneď za ňou ale nasleduje faktor náchylnosti ku krvavému násiliu. Úprimne, nešokovalo ma to, videl som aj omnoho horšie veci, i keď uznávam, že nenavyknutým divákom by to trochu pohnúť mohlo. V miere explicitnosti boli páni tvorcovia zdržanlivejší, než sa sprvu zdalo. Omnoho zaujímavejší a pôsobivejší mi prišiel netvor zrodený zo spomienok a vnútorných démonov hlavnej hrdinky (ktorá vlastne hlavnou hrdinkou technicky nie je), ktorý vedel miestami nahnať strach, ale opäť musím povedať, že žiadna revolúcia sa nekoná. Na značne krvavú zábavu to však slušne postačuje. Keď však chcem, aby mi zvieralo žalúdok, radšej si zájdem k Wheatleymu, oproti nemu (alebo seriálovému Hannibalovi) je toto len neškodná zábavka. Takže najkontroverznejší a najdrsnejší zážitok roka si odkladám na neskôr. Väčšiu dôležitosť prikladám práci s postavami - síce nemajú ohromnú psychologickú hĺbku, ale sú zaujímavé a dokázal som s nimi súcitiť rovnako, ako sa v pár (zdôrazňujem pár) momentoch báť. A Morjana Alaoui je sexy. V druhej polovici sa film dostáva z polohy výborného hororového teroru do teoretickej roviny hrania sa s presahom, mysticizmom a transcendentálnosťou, čo som síce Laugierovi nezožral, ale aj v tejto polohe je celkom pôsobivý a zvláda ju dobre, tak som sa aspoň jeho hre prispôsobil. Remeselne je to odvedené skvele, dokonca mi nevadila paleta farieb a chladný účelný dizajn podzemných priestorov, s ktorým mám často kvôli prílišnému odosobneniu problém. Navyše v druhej polovici filmu je aj emocionálny moment so skvele zvolenou hudou, ktorý zážitok umocňuje. Opäť však platí, že zostávam viac menej chladný, ale to neznamená, že nie som spokojný. Vlastne je to výborný film, ktorý si len mohol odpustiť tie čachre-machre, nastupujúce po prvej hodinke. Inak mi Martyrs perfektne sadli, ale čakal som niečo surovejšie, hnusnejšie, diskutabilnejšie a kontroverznejšie. Celkovo však veľká spokojnosť. 80% (28.05.2014)