Tokio!

Je to dosť dobrá poviedková dráma. Tvoria ju tri poviedky odohrávajúce sa v prostredí Tokia, prvá o mladej žene, ktorá sa so svojim priateľom prisťahuje do mesta, kde chcú začať nový život, lenže na rozdiel od neho a aj svojich priateľov nemá žiadne ciele a cíti sa úplne zbytočná, kvôli čomu sa začne meniť aj fyzicky, druhá o zvláštnom mužovi žijúcom v kanalizácii, ktorý vždy po vyjdení na povrch okolo seba vytvára len chaos a paniku a po chytení je súdený, lenže aj tu sú s ním len samé problémy a tretia o mužovi, ktorý nevychádza z domu, pretože sa uzavrel pred okolitým svetom, lenže sa zamiluje do donášačky pizze a keď zistí, že sa pred svetom uzavrela aj ona, rozhodne sa ísť za ňou. Spracovanie je celkom slušné, všetky tri poviedky pôsobia na prvý pohľad veľmi zaujímavo a s vysokým potenciálom, ktorý sa aj podaril z väčšej časti využiť. Prvá mi prišla zo všetkých najlepšia, výborne podaný priebeh a tá premena hlavnej postavy, najprv len psychicky a následne aj fyzicky, k tomu niekoľko zaujímavých prvkov, ktoré to celé ešte osviežia. Druhá je zase skôr sklamaním, od nej som mal najväčšie očakávania, ale je jasne najhoršia, skvelý nápad, ale celkovo mi to až tak dobre nesadlo, nájde sa tu niekoľko výborných scén, hlavne prvý prechod cez mesto, ale inak mi to prišlo len priemerné. Ale celkový dojem zase vylepšuje tretia poviedka, síce prakticky len ťaží z toho hlavného nápadu a nejaké vedľajšie zaujímavé prvky som si ani nevšimol, ale aj tak to vyšlo veľmi dobre a je iba o trochu horšia, než tá prvá. Herecké obsadenie je na tom dobre, síce mi tu chýba nejaký výraznejší herec, ktorý by dokázal na seba plne strhnúť pozornosť, ale prvá a tretia sú aj tak obsadené vhodne, či už hlavné, alebo aj vedľajšie postavy. Horšia je na tom iba tá druhá, kde ma hlavne postavy väčšinu času nudili. Réžia a technická stránka sú výborné, z tejto trojice tu mám až dvoch obľúbených režisérov, Bong Joon-Ho a Michel Gondry, ale nesklamal ma ani Leos Carax, zvolili si odlišný štýl, ale bavil ma všetky, tu nemám čo vytknúť. Ale ak by som mal vyzdvihnúť len jedného, tak najzaujímavejšie to podal asi Gondry. Takéto poviedkové filmy si rád občas pozriem, pričom vždy sa nájde aspoň jedna, ktorá sklame, ale aj tak som spokojný, prvá a tretia sú výrazne nadpriemerné a rád by som ich videl aj v plnohodnotnej filmovej verzii, tá druhá je už len priemerná, ale ani to nie je strata času. 76% (24.03.2013)

Kde jsou ty časy, co nám byli Japonci ukazováni jako skromní, milí a spokojení lidé. Hodně proto udělala Věra Čáslavská, co u nich v Tokiu 1964 získala hodně zlatých medailí. Líčila nám tamní kulturu jako svět bohulivých občanů a to prosím ani ne po dvaceti letech, co Japonsko bylo nacističtější než samotní Němci. Inu - inu. Japonci stále sice vykazují, že pracují nejvíce na celém světě, ale současně už je tam silná generace lidí, co se proti tomu bouří, nudí je práce, kde si připadají jako roboti, takže vznikají dramata, a jedno z nich je i tohle! (21.09.2010)

„Minulý rok mal zápal pľúc, ale bohužiaľ aj dobrého lekára.“ Mix troch pôsobivých (alebo hlúpych, záleží aj od momentálnej nálady a uhla pohľadu) poviedok s originálnymi zápletkami (čo sa stane, ak sa premeníte na stoličku? Čo sa stane, ak z tokijských kanálov vylieza tajomný „Netvor“? Je rozumné 11 rokov nevyjsť z domu?), ktoré však majú tiež mizerné rozhodnutie tvorcov neodpovedať na zaujímavé otázky, iba nadhadzovať témy a nechávať ich ležať ľadom (najviac to zamrzí u „pána Hovna“, ktorý si koleduje o vlastný film, tvorcovia však uspokojujúco nedokážu spracovať jeho životné etapy ani na poli krátkometrážnej snímky). Množstvo banálnej fantastiky a afektovane otvorených odpovedí je samoúčelné. Cinematik 2009 (13.09.2009)

Nie som schopný hodnotiť tento film. Viem len toľko, že vo mne vyvolal stiesnenosť. Mám neodbytný dojem, že vznikol "sám pre seba" a kultúra, či presnejšie umenie v ňom už prekročilo hranicu pozitivizmu a stalo sa "pseudovýtvorom", ktorý v snahe nájsť doteraz neobjavené výrazové prostriedky degeneroval. (27.09.2011)

Téma osamění či odcizení a stranění se lidské společnosti v podobě nenadálé a poeticky prosté (Gondry - **), zpracováním i obsahem nezvyklé, neučesané a kontroverzní (Carax - ***) a nakonec milostné, citlivé a mile podivínské, jako i nenuceně alarmující (Bong - ***1/2). Zápletky v jednotlivých povídkách jsou však natolik ojedinělé, že by se jim mnohem lépe dařilo v celovečerním formátu, než ve zdejší, lehce nedopečené verzi. (02.06.2009)