Obsahy(1)
Slovenská filmová spoločnosť Nástup vyrobila prvý slovenský celovečerný dokumentárny film Od Tatier po Azovské more, venovaný vojnovému ťaženiu na východnom fronte. Vznikol v roku 1942 v réžii Ivana J. Kovačoviča. Film zaznamenáva boje a postup slovenskej armády proti Sovietskemu zväzu po vypovedaní vojny v roku 1941. (oficiální text distributora)
Recenze (15)
Patetická slovenskosť na x spôsobov v oficiálnych tlačovinách vojnovej Slovenskej republiky (1939-1945) je dostatočne známa každému, kto nahliadol do knižničných záznamov alebo na pôjdy starých mám. Napriek prepiatemu významu venovanému aj slovenskej kultúre sa kinematografia rozvíjala minimálne. V porovnaní s Protektorátom Čechy a Morava akoby neexistovala. Zrejme to súviselo s vplyvovm konzervatívneho kléru (prezidentom bol katolícky kňaz Jozef Tiso), neprajúcemu novým umeleckým postupom. Popisovaný dokument je výnimkou, a zároveň potvrdením tejto domnienky. Film totiž plní úlohu propagandistickej agitky presne v duchu vládnucej ideológie. Ukazuje víťazný postup Slovákov, ktorí ako zosobnenie udatného trpaslíka, vyhlásili už v r. 1941 vojnu červenému obrovi. Odboľševizovávanie Ruska je rýchle a takmer bezbolestné. Vojaci sú vysmiati, dobre živení (uvidíme aj zabíjačku) a udatne napredujú žírnou rovinou, ubiedených obyvateľov zbavujú červenej tyranie. Zábery na bývalé pravoslávne kostoly premenené sovietmi na sklady a sýpky pôsobia celkom vierohodne. Okrem zaujímavého pohľadu na front z pohľadu agresorov sa dočkáme naaranžovaných scén (napr. zábery z útoku z pohľadu brániacich sovietov a pod. ). Tie už príliš hodnoverné nie sú, resp. asi ako dobové fotografie v obrázkových týždenníkoch. Tie ukazovali slovenských vojakov v priamej akcii, no fotky boli viditeľne dokresľované. Žiadna veľká dokumentaristická sláva, film potvrdzuje predovšetkým dve skutočnosti: 1. Slovenský štát veľmi dbal na propagáciu kvalitného potravinového zabezpečenia v porovnaní s európskym vojnovým strádaním. 2. Manipulatívna propaganda fašizmu a komunizmu v politických dokumentoch nepríjemné fakty nahradzovala neprirodzeným optimizmom a žiarivými úsmevmi aj pri vojenských zásahoch. ()
Vraj prvý Slovenský film a hneď jedno obrovské fiasko. Pri hodinovej stopáži toľké množstvo failov a chýb (strih hrôza, od zhruba polovice vypadol zvuk a nahradili ho titulky, príšerný obraz, časté výpadky zvukovej stopy ...). Ale k obsahu snímku. Slovenský štát je v naších dejinách významným historickým mylníkom často vo svete pozabudnutým (Aj v tomto období sme pre svet boli stále československo). Avšak v skutočnosti sme boli kléro fašistickým štátom zvaným Slovensko. Poslušnými vazalmi nacistického Nemecka. Viedli sme vojnu proti komunistom, vyvážali sme židov, kradli im majetky, hlásali boha, národ a "čistotu krvy", zdravilo sa zdvihnutou pravicou, na lietadlách slovenského letectva sa "hrdo" týčil kríž nacistického Nemecka a SNP ktoré je u nás momentálne štátnym sviatkom bolo v tej dobe (a pre prisluhovačov vtedajšieho režimu dodnes) považované za vlastizradu. Pričom Češi boli vyhlásený za protektorát Nemeckej ríše bez boja a bez vlastnej vôle. Hanba Slovenských dejín ku ktorej sa fanatici dnes chcú vrátiť. Naivno hlúpa propaganda čias dávno minulých funguje asi dodnes. ()
Dokument o jednom z najostudnejších období moderných slovenských dejín. Z obodbia kedy sa klerofašistický slovenský štát pripojil k útoku na ZSSR a podporoval tak genocídu civilného obyvateľstva. A čo najhoršie že sme sami platili Nemcom za vývoz židovského obyvateľstva a následne zhabali všetok židovský majetok. Tfuj!!!!! Dokument "Od Tatier po Azovské more" popisuje ako sa "chrabrí" slovenskí chlapci chopili zbraní vyrobených v ich tak nenávidenej ČSR a vydali sa na pochod na Ukrajinu. Mnoho záberov plných vysmiatých vojakov a častovaných komentárom ako naši chlapci víťazne postupujú vpred. Ale zato žiadne informácie o stratách a utrpení vojakov, ktorí ani nechceli bojovať proti slovanom. Čo je ale najhoršie, že dodnes sa mnoho ľudí k odkazu slovenského štátu hlási a sú na naše vojnové zločiny hrdí. To je len jasný dôkaz aký je slovenský nacionalizmus hlúpy a obmedzený. ()
Byl to právě první slovenský celovečerní film, u kterého jsem si plně uvědomil, co je na propagandistických filmech podobného ražení (tedy filmech o vojenském postupu, válce a její obhajobě) nejhrůznější. Není to zjevné překrucování historie, chorobný nacionalismus ani pochopitelná jednostrannost pohledu, ale absence, neviditelnost obětí a jejich maskování falešným optimismem. Slavnostní pochod střídá metráž z boje, boj - působící až podivně odlehčeně, ba jako nevinná hra, protože nevidíme nikoho umírat - střídají záběry na obědvající vojáky, smějící se vojáky, přesuny, manévry, strategické plánování, polní pekárnu, zidealizovaný kontakt s domorodci na dobytém území a tak je to stále dokola. Ani stopa po utrpení, strádání, bolesti. Všechno je báječné, mechanismus nemá slabého místa krom občasné únavy. I počasí se vydařilo. Technika je spolehlivá, zásobování bezchybné, vojáci jsou chrabří, disciplinovaní, v cestě jim nestojí nic jiného než jedno hladké vítězství za druhým a třes se nepříteli, protože slovenský voják bojuje za novou Evropu, za lepší svět, po boku vyvoleného německého národa a v srdci si nese nehynoucí lásku k vlasti, je neporazitelný a vůbec by bylo nejlepší, jak naznačuje pohled bezejmenného Vojáka do publika v závěru, kdyby každý mladý muž splnil svou povinnost a k tomuto hrdinskému a veřejně prospěšnému konání se bezodkladně přidal. Na frontě, jak vidno, čeká pouze lesk, sláva a železné kříže od Führera! A smrt, pokud už je přítomna, je odsunuta do zvukové stopy, kde jsou jí přisouzeny nové, vyhovující významy. Významy zbavené všech negativních konotací. Významy zbavené lidskosti. ()
Hodně slušně natočená válečná propaganda a vůbec první slovenský film. Není moc co o filmu napsat, snad jenom že je to nacistická propaganda o slovenských vojácích bojujících na východní frontě. Film je dost často probíraný i dnes a neustále o něm vznikají žhavé debaty. Mě to celkem zaujalo a snad i poučilo, avšak informace obsažené v tomto filmu beru s určitou rezervou. ()
Zajímavosti (4)
- Dokument bol natáčaný na Ukrajine, konkrétne v Kyjeve a jeho okolí. (Zdroj: skcinema.sk) (Raccoon.city)
- Premiéra filmu bola 20.7.1942 v Bratislave v kine Nástup. (Zdroj: skcinema.sk) (Raccoon.city)
- Kopia dokumentu, ktorá sa zachovala, je nekompletná. Chýba začiatok, miestami je poškriabaná, miestami je iba zvuk a chýba obraz, ktorý bol použitý vo filme Svorne napred. (Zdroj: skcinema.sk) (Raccoon.city)
Reklama