Žena pod vlivem

Viděno v rámci Season Challenge Tour - týden s kritikem Rogerem Ebertem. Jak to tak vidím, moc lidí na tu jeho Pulitzerovku až tak úplně nedá, co? Řadím se k nim... alespoň pro tento film, kde patrně "pod vlivem" nebyla jen Mabel Longhettiová. (09.11.2015)

Existenciálne presvedčivý do extrémov prešpikovaný vynikajúci počin s Petrom Falkom, ktorý nie je len klasický poručík Columbo, ale oveľa viac charakterný herec ako by sa na prvý dojem mohlo zdať, a to čo predvádza GENA ROWLANDS, tak vážení, to je silná káva, ktorej šálka môže labilnejšiemu jedincovi poriadne ublížiť, tak varujem: „Poriadne zvážte návštevu rodiny LonghettiOVCOV,inak môže nastať u vás duševný KOLAPS,extrémne vyčerpávajúce obdobie plné stresových infarktov!!!” Bol som ako obarený, či zaživa pochovaný pri sledovaní poriadne depresívneho snímku Johna Cassavetesa, ktorý nešetrí hercov, musia sa vžiť do postáv, ktoré vyvolávajú u diváka šialené predstavy o spolužití v domácnosti s následkami diagnózy matky troch detí, ktorá to nemá v hlave v poriadku a činí veci, o ktorých si neuvedomuje neskoršie následky a potrebuje očividne lekársku odbornú pomoc, ktorá k niečomu vedie...? MABEL Longhetti je takou extrémne vystresovanou, atypicky zvláštnou, či šialenou ženou, ktorú jednak ľutujete, alebo obdivujete jej ďalšie obdobie plné excesov na hranici úmornosti, ale všetko je len filmová hra a je škoda, že excelentná Gena Rowlands si neodnáša to najprestížnejšie filmové ocenenie OSCAR, ktoré by si zaslúžila, nebyť Ellen Burstyn, tak to už je iná história!!! Výkon,ktorý si navždy zapamätám! (24.07.2015)

vypravěč a radektejkal - užívatelia, čo udreli klinec po hlavičke. A čo sa pred divákom odohráva? Manželka úplne oddaná rodine. Jej muž citovo a empaticky plochý hrubián. Občas ju zmláti, občas odvlečie na psychiatriu. Lebo on je v očiach svojich i okolia ten normálny (pozrite, čo hentá vyvádza). No ona sa snaží dať deťom všetku lásku a hru, bez ohľadu na konvencie. Buranské správanie muža, ktorý ju istým spôsobom miluje), a tlak okolia spôsobia skratkovité výpadky v jej konaní. Citovo a láskyplne mimoriadne obdarení ľudia sa totiž násilím a cynickou falšou brániť nevedia. Nie je to v nich. A tak vidíme devastujúce následky pracovného zaneprázdnenia, nahradzujúceho chvíle strávené v kruhu rodiny, a návštev kolegov z mužovej práce. Upätý a suchopárny páprda, usúdi na základe pár nepodstatných vybočení z "normálu" , že žena nie je duševne fit. Kľud neprináša ani svokrin neznesiteľný mentorsko-dohliadací prístup, či nechápajúci rodičia. Komplexné a výpovedne veľmi potrebné dielo. Hoci na reakciách divákov vidieť, že napriek režisérovej snahe, cez okuliare natrené farbou spoločnosťou konvenciami nanútenej normality, sa každému nepodarí nahliadnuť do toho, ako to v skutočnosti je. (01.10.2020)

Teoreticky - vzhledem k tématu, době vzniku a použitým prostředkům - by mě tento film měl nadchnout, nakonec to ale dopadlo špatně. Hodně špatně. Obvykle mi nevadí rozvláčnost vyprávění, pokud něčemu slouží. Tady jsem měl pocit, že scénárista ze sebe soukal scény jako toaletní papír - všechny postavy buďto neměly žádnou motivaci a chovaly se zcela nelogicky a zmateně (tím zdaleka nemyslím titulní cvokyni), nebo byly křiklavě šablonovité. Od začátku do konce sledujeme smršť přehnaných emocí a pitoreskně pokřivených obličejů, bez nuancí a plynulých přechodů. Nejsem necita, nejednou mi film stáhl hrdlo do uzlu, tohle ale bylo tak snaživě emotivní, až směšné. A nakonec něco, co mě nejvíc mrzí - hodně, hodně špatná hudba. Hlavní motiv několika sestupných tónu byl použit tisíckrát předtím a tisíckrát potom (proto taky nemám rád všemi tak oslintaný theme z "Requiem for a Dream"), navíc v aranži, kterou by zvládl libovolný žák prvních tříd ZUŠky. Promrhané (že to napíšu tak slušně) dvě hodiny. Velké zklamání. (01.07.2012)

Niekedy úporná snaha o niečo môže tú vec len pokaziť a následná nemohúcnosť potom napácha ešte väčšie zlo. Hlavne keď si nie sme istí sami sebou, to je potom hotový blázinec. Film pekne vykresľuje, ako to vyzerá v domácnosti, kde navonok kraľujú všetky príznaky bipolárnej poruchy. Mimo smrti už nie je nič horšie, ako sa báť zveriť vlastné deti vlastnej matke. Cassavetes odviedol skvelú režisérsku prácu a hlavne stavil na tých správnych hercov. Petra Falka som vždy vnímal ako pána Columba, no tu mi ukázal, že mu neboli cudzie ani vážne dramatické pózy a že takéto vypäté situácie zvládal zahrať s prehľadom. 80/100 (10.05.2016)