Tři opice

Vidíme, slyšíme, mluvíme, ale mnohdy raději nevidíme, neslyšíme a mlčíme. Z hlediska scénáristického nenabízejí Tři opice nic ukrutně originálního. Být příliš přísný, označím je prostě za další příběh o zločinu, trestu a hledání odpuštění. Brát jej coby příběh symbolický, nikoliv realistický, dá se říct, že podobnou situaci musí párkrát do života řešit každý a minimálně každý druhý se snaží být stejně vypočítavý jako hrdinové tohoto filmu. Filmu vizuálně zachmuřeného, přesto nádherného. I díky tomu, že jsem seděl velmi blízko plátna, jsem každý pečlivě komponovaný záběr mohl studovat jako obraz v galerii. Což mne, přiznávám, často bavilo více nežli samotný příběh. Možno šlo o tvůrčí záměr, aby pořád bylo na co koukat, co nového objevovat. V žádném případě si nemyslím, že jde o film nudný, pouze si žádá, aby k němu bylo přistupováno trošku jinak. Zvídavěji. 80% (07.07.2008)

Po prekvapivom zážitku pri filme Distant tohto istého režiséra som už dva dni pobehoval nervózne po Artfilme(AF), plný očakávaní. A to čakanie nezostalo neodmenené. Ceylan svojím citom pre tiché odhaľovanie pohnútok a myšlienok svojich charakterov, ktoré bolo tak fascinujúce v jeho filme o dvoch bratoch a klaustrofobickom mikrokozme ich napätých vzťahov, tu rozpráva príbeh 3 opičiek - ľudí, ktorý napriek vedomiu pravdy zostávajú dobrovoľne vo voliére sebaklamu. Príbeh, by sa kľudne mohol zaradiť medzi tie tuctové, tak ako to hrozí každému, ktorý nie je postavený na prekvapivosti, kŕčovitej fabulácii, či divokých predstavách scenáristu bez kontaktu s realitou. Tomu však Ceylan svojou bravúrnou prácou s hercami úspešne zamedzuje. Ich výkony sú umocnené voľbou polo detailov, niekedy až nepríjemného rámovania obrazu s časťami tvár snímaných z extrémnej blízkosti a občasných efektných prestihov na panoramatické zábery, ktoré práve svojou sporadickosťou použitia naberajú na prekvapivej sile. Zároveň ale táto technika odhaľuje na kosť potrebu kina s jeho zvukom ale hlavne obrazom, kde až naozaj vynikne pestrosť a veľkoleposť obyčajných vecí ako ľudská pokožka či vrásky. Tu už kritizovaný zvolený filter vynikajúco podfarboval temnosť príbehu a dodával každej emócii na tvárach hercov na sile. Určite jeden z najlepších filmov AF 2008. (06.07.2008)

Tak tady bylo něco špatně. Nuda, šeď a deprese, dalo by se říct. A to jak scenáristicky (děj by se dal shrnout do 45 minut), tak střihem, kamerou....Jedině ten čvachtající chlapeček mě dostal. Mám-li to shrnout celkově, nenarazila jsem na jedinou zápletku, kterou bych neodhalila ještě, než se děj stačil rozvinout. A to je hodně smutné. Záhadou mi zůstává název. (11.07.2008)

Štyridsaťminútový film roztiahnutý na takmer dve hodiny pomocou (zbytočne) dlhých záberov, ktorých je v tomto snímku skutočne viac než by bolo zdravé. Ďalej tu nájdeme aj zopár prvkov, ktoré sú pravdepodobne úplne nepochopiteľné a tým pádom aj nezmyselné (minimálne pre mňa) a mne osobne dosť vadil aj šedo-žlto-zelený filter, bez ktorého by boli Tri opice zaujímavé aspoň z pohľadu estetického. Takto je to len depresívna a miestami nezmyselná NUDA. (04.07.2008)

Úprimne som prekvapený z týchto hodnotení. Ceylan je totiž podľa môjho názoru jeden z najtalentovanejších režisérov. Má svoj osobitý fotografický štýl. Veľký cit pre odramatizovanie situácií v ktorých paradoxne dokáže odprezentovať veľkú dávku emócií. Tri opice sa nesú v podobnom štýle ako Climates. Máme tu pomerne jednoduchú zápletku, ktorá je veľmi pekne rozvitá a necháva priestor na odhalenie vnútorného sveta každej z trojice postáv. Ceylanove povestné zábery na more, oblohu, panorámy a oči odhaľujú veľmi citlivý príbeh jednej rodiny, ktorá sa snaží zachrániť pred rozpadnutím. Nielen hodnôt, ale ja všetkého čo doposiaľ poznali. Pre mňa veľmi silný film, kde tradične dominuje ticho a zvuk vetra. Meditatívne a natočené z veľkým citom. (20.03.2015)