Agnus dei

Píše se rok 1945, válka skončila a násilí je na ústupu, na polském venkově už dávno není slyšet dunění děl, jenže válečné šrámy jsou dosud živé. Francouzská mise, která provozuje polní nemocnici, má stále co na práci a v nedalekém klášteře sklízí jeho osazenstvo neblahé následky loňského léta, kdy touto oblastí prošla fronta. Vojáci dvou armád v poloze vleže vyděšeným řeholnicím následně vysvětlili, že přenosem genů na své potomky lze zajistit nesmrtelnost lidského života a že je to vlastně mnohem jednodušší a rychlejší než se starat o spásu a nesmrtelnost své duše. Těhotenství a porod bohužel nejsou v ženském klášteře jevy žádoucí a představená kláštera se právem obává v konzervativním prostředí katolické společnosti ztráty tváře a zostuzení. Najednou je v situaci, kdy čelí naprostému rozvratu instituce, kterou budovala a hájila, jakož i rozvratu hodnot, které prosazovala a zastávala. Na druhé straně zdi je mladičká francouzská ošetřovatelka nečekaně postavena před dosud největší profesní a morální úkol své krátké kariéry. Agnus dei je palčivé drama o svědomí, zodpovědnosti a střetu náboženských tradic s nástrahami, které přináší život. Drama výborně obsazené i zahrané, které si zaslouží diváckou pozornost. O nadějné Lou de Laage doufám ještě uslyšíme, při troše štěstí může jít o novou stálici francouzského filmu a tahle půvabná dívka může zaujmout pozici, kterou dnes má Léa Seydoux. Celkový dojem: 90 %. (08.01.2017)

Ťaživá, citlivá téma, ktorá rezonuje v hlavách mnohých ľudí, ktorých príbytkom sa prehnalo ruské vojsko. Jedným dychom však treba dodať, že to čo sa dialo na západnom fronte, to isté sa dialo na východnom. Nie, týmto samotné činy nechcem ospravedlňovať. Vojnové zverstvá majú rôzne podoby, pričom neúcta či ponižovanie sú v mnohých prípadoch väčšou ranou na duši, než facka alebo kopanec do zadku. Dobrý film, na ranné prebudenie ako "stvorený" ... (22.10.2016)

"Les Innocentes" je podľa mňa ďalším tohtoročným skvelým počinom od Lou de Laâge, po tom čo predviedla vo filme Respire. A je to rozhodne film, ktorý ma opäť nesklamal. Dočkal som sa solídneho, silného a dobre napísaného filmu, ktorý pôsobí veľmi európsky. Točíme proste iné filmy, než naši americkí susedia. Je v nich menej klišé a dôraz sa kladie na úplne iné veci. A musím povedať, že som si sledovanie veľmi užil. Atmosféra je dobrá, celá tá situácia, v ktorej sa tieto sestry ocitli je výborná a každá emócia pôsobí uveriteľne. Problémy mám ale trošku s doktorom, ktorého rola je tu veľmi malá a jeho romanca so sestričkou Matildou moc zaujímavá nie je a ani ako postava nie je veľmi zaujímavý. Jediné ozaj zaujímavé postavy sú Mathilde a Maria. Ostatní sú podľa mňa okey a majú svoje dobré momentky, no nebol som ich osudmi až tak veľmi zasiahnutý. Plus miestami mi sestry splývali medzi sebou a všimol som si, že si ich začínam pliesť. Trošku som mal pocit, že film možno mohol trošku lepšie spraviť tempo, ale koniec koncov, je to európsky film a najviac sa tu tlačí na to vyrobiť atmosféru. A tá je skutočne vynikajúca. Som rád, že som film videl a môžem ho doporučiť všetkým, ktorí majú radi povojnové filmy. Určite sklamaní nebudete. Hodnotenie: B+ (25.11.2016)

Námetovo veľmi silné, ale po dejovej stránke to až taká sláva nebola. Naši "hrdinskí" osloboditelia sa k obyvateľom často zachovali ako k nejakému odpadu, ku ktorému si môžu dovoliť všetko. Úbožiaci čo si takéto niečo dovolili! Odkrývanie tejto často tabuizovanej témy bolo však to najlepšie z tohto filmu, a samozrejme ešte postava Mathilde (v prevedení sympatickej Lou de Laâge), ktorá takto nezištne chodia pomáhať. Ale inak vývoj deju dosť slabučký, a ten záver z môjho pohľadu dosť nereálny. Takže tak, 3*. (13.10.2016)

Na temu druhej svetovej vojny som videl uz 100 -ky filmov, vela z nich bolo len priemer, a dost bolo podpriemeru. Kvalitna tema ako Druha Svetova vojna este automaticky neznamena kvalitny film. Reziserka Fontaine uz stihla nabrat  skusenosti - Adoration 2013 a Gemma Bovery 2014. Tuna ukazala, ze je schopna natocit kvalitny film. Zensky krestansky klastor  v Polsku a jeho osadenstvo sa musi vysporiadat s RuSSkymi hajzlami, ktori znasilnovali. K tomu znasilnovaniu sa trochu rozpisem. Este za bojov a dymu z trosiek Druhej  Svetovej vojny bolo znasilnovanie extremne brutalne a tvrde. Hrozu neprinasal prvy sled vojsk Cervenej Armady, ale az jednotky, ktore postupovali za nou. Poniektori Ruski vojaci /bolo ich malo, no i taki sa nasli/ si splnili ludsku povinnost a varovali  zenske obyvatelstvo vetami typu "Mongoli prichadzaju, velmi zli ludia, berte veci a utekajte co najrychlejsie". Evidentne si ten zensky krestansky klastor myslel, ze mury klastora ich ochrania .. hm, neochranili pred  atrocitami. Znasilnovalo sa verejne, pred ocami vsetkych, pred abatisou znasilnili rad radom vsetky mnisky a potom i abatisu -  matky znasilnili pred ocami ich dcer a  naopak ... odhaduje sa, ze po skonceni Druhe svetovej bolo znasilnenych 2 miliony nemeckych zien. Mnohe si niesli celozivotne traumy, fyzicke bolesti a mnoho zien sa uz nikdy nevydalo. Bolo sympaticke, ze reziserka nezobrazila tieto atrocity, skor sa zamerala na to, ci prijat tie deti alebo opustit ich ako nasledok hriechu   : 85 % (26.11.2022)