*CARNIFEX*

Samuel Little bol sériový vrah, ktorý sa priznal k 93 vraždám. Dokázaná vina mu bola v 60 prípadoch, vďaka čomu predčil činy sériových vrahov ako Ted Bundy, či John Wayne Gacy, pričom bol vzhľadom na počet obetí, označený za najväčšieho sériového vraha v histórii USA. Tento dokument sa venuje prevažne prípadom, za ktoré mohol byť zodpovedný, no do dnešného dňa, nebolo s určitosťou preukázané, že ich reálne spáchal. Za mňa dobrý dokument. Nie príliš dlhý (90min.), no zato v dobrom tempe, v ktorom vypovedajú vyšetrovatelia, ale napríklad aj obeť, ktorej sa podarilo ujsť, či prezentujú sa prípady, pri ktorých sa počas vyšetrovania odstupom času vďaka DNA podarilo preukázať spojitosť s týmto zmrdom.

V južnej časti Wallesu, na okraji oceliarskeho mestečka Port Talbot, sú jedného dňa roku 1973, objavené telá dvoch mladých dievčat, Pauline Floyd a Geraldine Hughes, ktoré niekto brutálnym spôsobom uškrtil. Doposiaľ bola daná oblasť vnímaná ako absolútne bezpečná, no odteraz je teritóriom sériového vraha, ktorý neudrel posledný krát. V hlavnej úlohe veda okolo DNA. Dokument je skladačkou výpovedí, žiadnou prezentáciou autenticity z miesta činu, pričom popisuje skôr priebeh udalostí vyšetrovania, akým spôsobom sa podarilo dolapiť onoho vraha. Od BBC priemer, vedia natočiť aj lepšie, no pomohla tomu krátka stopáž (hodinka), vďaka ktorej má samotný počin pomerne rýchly spád. K dokumentu bola súbežne natočená krimi, mini séria “Steeltown Murders (2023)”, ktorú môžete vzhliadnuť na BBC. Medzi tri-4.

Nenapíšem nič prekvapivé, čo by si človek neprečítal už v iných komentároch a tak len zopakujem, že "Poor Things" je dosť podivná záležitosť, akurát, že keby chcem podotknúť, ako pre svoj svojský spôsob spracovania, nesadne každému, tak by som bol vzhľadom na tunajšie hodnotenie, za celkom solídneho dementa. Ja osobne neviem, čo kto na tomto vidí, no za mňa nie - "ďakujem". 

Historický okamih a budem si ho (zrejme) pamätať do konca života. SHUDDER totiž natočil normálny, plnohodnotný, zábavný horor. Nie síce nijak prevratný, no v rámci animal ECO hororov, je "Vermines" veľmi vydarenou záležitosťou.

Nemôžem si pomôcť, ale na mňa tie samotné herecké výkony pôsobia extrémne umelo, no čo je ešte horšie, sú tie "plastické" dialógy, neprirodzené, ktoré by mali byť prepojené s nejakou dávkou emócie, no človek im veril asi tak, ako Stankemu ten jeho "úprimný" boj za Ukrajinu.

Dokument chŕli jednu informáciu za druhou a dalo by sa povedať, že je pomerne dosť konkrétny, vecný, v mnohých otázkach (i keď bez detailného rozboru) zásadný. Prejde počiatkami zrodu ideológie, históriou konfliktov s Japonskom, Južnou Kóreou či USA, v skratke predstaví generáciu Kim-ovcov, či zabŕdne do zásadného problému okolo Nuklearizácie. Bohužiaľ, ako to už v prípade politických dokumentov z USA chodí, rovnako ako v prípade série "Pohled zevnitř" o Severnej Kórei, ani tento sa nevyhol propagande, množstvu hypotetických sračiek, či útokom na Trampa. To už je ale taká klasika z ktorej sa chce človeku grcať, ale čo narobíme. Každopádne, nadpriemerné hodnotenie si zaslúži.

Oproti niektorým dokumentom o Severnej Kórei, je tento najmenej šokujúci, pričom sa vezie skôr v hypotetickej rovine, než by konkretizoval prípady, kedy by bol niekto prenasledovaný, respektíve na niečo doplatil. Určitá skupina popisuje systém ako cestu ku šťastiu, hodnotám, iní zas museli utiecť, aby si splnili sny. Ako u nás po voľbách Maštalír s extrémne nechutným Stankem, ktorý to vôbec nemá rád do zadku.

“Takto sa to robí, do psej matere!!” Skúste pičovať ☝️ a skončíte na pekáči. Neskutočné, ako sa dajú dobalamutiť masy ľudí. A klobúk dolu pred tou “vietnamkou”, ktorá solídne tancuje po tenkom ľade.

Dokument vznikol v roku 2013, pričom po 10 rokoch je jeho myšlienka čistou ilúziou, ktorá vyznieva celkom trápne. Vraj západná kultúra (namiesto zbraní) môže zhodiť samo-vládu tohto dementa. Lebo ľudia na Severe, chcú kukať americké, akčne filmy s Čukom Norysom.  “Ale no isteže” .. Samozrejme, toto som napísal s čistou nadsázkou, nie že mi zas bude nejaký nechápavý trubiroh vypisovať kokotiny, miesto toho aby sa naučil čítať medzi riadkami, respektíve chápal sarkazmus. Samotný dokument je "akože" autentický. 3/4 záberov rozmazané, roz-kockované ksichty, respektíve takej kvality, že nemecké domáce porno z 30´ rokov má vyššiu úroveň. Divák prakticky počúva rôznych ľudí, ktorí chcú ujsť, alebo už ušli a pičujú nato, ako sa v Severnej Kórei žije. Pár záberov ma dosť zarazilo. Hádky s tými, čo dohliadajú na dodržiavanie striktných pravidiel, ostávajú tak nejak bez rázneho zásahu uniformovaných. No a jeden by si myslel, že to tam je tak nejak inak, lebo toto mi pripomínalo bežnú hádku so žandármi u nás. A to sme tota, demokracia.

Dokument sa snaží poukázať nato, že aj pri takej prakticky neškodnej výuke hudby či tanca, sa dá ľuďom dokonale vymiesť mozog. Nič zaujímavé, veď toto sa vie už dávno, pričom samotná pointa dokumentu, a teda zachytenie samotného, chorého, davového zmýšľania tamojšieho obyvateľstva, je v iných dokumentoch vyobrazené ďaleko lepšie.