Agnus dei

Snímok sa nemilosrdne pustil do morálnych dilem, na jednej strane do potužených sovietskych osloboditeľov potužených vodkou a ich znásilňovanie v benediktínskom kláčtore, na strane druhej slepá viera v Boha a prísne regule matky predstavenej... Treba uznať, že všetky scény sú natočené kultivovane, mnohé veci sú naznačené, len spomenuté, nebolo nutné ich zobraziť. Ak k tomu pridám neutešené studené prostredie a minimalistická hudba, vznikol zaujímavý hĺbavý film pre náročnejšieho diváka. (07.06.2017)

Kam stoupne sovětský (a ruský) voják, tráva neroste. Dokonce čtyřicet let. Však to známe. Žádný osvobození, jen prostě ve východní Evropě vystřídali Němce, to je celé. A Poláci to taky dobře vědí. Jestli na mě z filmu sedl nějaký dojem, byl to především zmar a beznaděj. Lokace zimního Polska působí neskutečně nehostinně, atmosféra je studená a na všech je vidět, že se ve svých rolích nacházejí proti své vůli. Snaha hlavní hrdinky i přes strach vůči všudypřítomným sovětům místy připomíná sisyfovský zápas. Lou de Laâgeová je navíc skvělá. Situace na hraně i chvíle nudy a stereotypu ve stále stejných večerech na francouzské základně, které zpestřuje jen trocha alkoholu a nezávazný vztah s postarším doktorem, s nímž se stýká ani ne tak kvůli citům, jako spíš aby zahnala strašnou samotu a prázdnotu, kterou všichni cítí, zahrála skvěle a maximálně uvěřitelně. Nicméně... trochu jsem se nudil. Bohužel. Snad za to mohla velká citová odtažitost chladného příběhu, snad motiv osudovosti a vědomí povinností, které jde proti realitě a mě jako katolíka trochu štve, žese matka představená zachovala tak, jak se zachovala, protože by ostatními sestrami musela být suspendována. Na druhou stranu, v situaci tak vypjaté, těsně po válce, která v některých ohledech ještě neskončila, kdo ví, jak tomu ve skutečnosti bylo. (02.03.2018)

"Les Innocentes" je podľa mňa ďalším tohtoročným skvelým počinom od Lou de Laâge, po tom čo predviedla vo filme Respire. A je to rozhodne film, ktorý ma opäť nesklamal. Dočkal som sa solídneho, silného a dobre napísaného filmu, ktorý pôsobí veľmi európsky. Točíme proste iné filmy, než naši americkí susedia. Je v nich menej klišé a dôraz sa kladie na úplne iné veci. A musím povedať, že som si sledovanie veľmi užil. Atmosféra je dobrá, celá tá situácia, v ktorej sa tieto sestry ocitli je výborná a každá emócia pôsobí uveriteľne. Problémy mám ale trošku s doktorom, ktorého rola je tu veľmi malá a jeho romanca so sestričkou Matildou moc zaujímavá nie je a ani ako postava nie je veľmi zaujímavý. Jediné ozaj zaujímavé postavy sú Mathilde a Maria. Ostatní sú podľa mňa okey a majú svoje dobré momentky, no nebol som ich osudmi až tak veľmi zasiahnutý. Plus miestami mi sestry splývali medzi sebou a všimol som si, že si ich začínam pliesť. Trošku som mal pocit, že film možno mohol trošku lepšie spraviť tempo, ale koniec koncov, je to európsky film a najviac sa tu tlačí na to vyrobiť atmosféru. A tá je skutočne vynikajúca. Som rád, že som film videl a môžem ho doporučiť všetkým, ktorí majú radi povojnové filmy. Určite sklamaní nebudete. Hodnotenie: B+ (25.11.2016)

Na temu druhej svetovej vojny som videl uz 100 -ky filmov, vela z nich bolo len priemer, a dost bolo podpriemeru. Kvalitna tema ako Druha Svetova vojna este automaticky neznamena kvalitny film. Reziserka Fontaine uz stihla nabrat  skusenosti - Adoration 2013 a Gemma Bovery 2014. Tuna ukazala, ze je schopna natocit kvalitny film. Zensky krestansky klastor  v Polsku a jeho osadenstvo sa musi vysporiadat s RuSSkymi hajzlami, ktori znasilnovali. K tomu znasilnovaniu sa trochu rozpisem. Este za bojov a dymu z trosiek Druhej  Svetovej vojny bolo znasilnovanie extremne brutalne a tvrde. Hrozu neprinasal prvy sled vojsk Cervenej Armady, ale az jednotky, ktore postupovali za nou. Poniektori Ruski vojaci /bolo ich malo, no i taki sa nasli/ si splnili ludsku povinnost a varovali  zenske obyvatelstvo vetami typu "Mongoli prichadzaju, velmi zli ludia, berte veci a utekajte co najrychlejsie". Evidentne si ten zensky krestansky klastor myslel, ze mury klastora ich ochrania .. hm, neochranili pred  atrocitami. Znasilnovalo sa verejne, pred ocami vsetkych, pred abatisou znasilnili rad radom vsetky mnisky a potom i abatisu -  matky znasilnili pred ocami ich dcer a  naopak ... odhaduje sa, ze po skonceni Druhe svetovej bolo znasilnenych 2 miliony nemeckych zien. Mnohe si niesli celozivotne traumy, fyzicke bolesti a mnoho zien sa uz nikdy nevydalo. Bolo sympaticke, ze reziserka nezobrazila tieto atrocity, skor sa zamerala na to, ci prijat tie deti alebo opustit ich ako nasledok hriechu   : 85 % (26.11.2022)

MEGASPOILER!! 1. Hlboko si vážim všetkých, čo žijú zasvätene a mrzí ma, keď vidím, že opúšťajú, či už zo subjektívnych alebo objektívnych dôvodov, regulu alebo rovno kláštor. 2. Vadí mi, keď je ubližované zasväteným osobám. 3. Vadí mi idea, že človek je užitočnejší v civile ako v kláštore a to nám tento film kladie ako kľúčovú otázku (komunistka Matilda by mníškam nepomohla, ak by sama bola mníškou, lebo by nevyštudovala medicínu). Žiadna abatyša by sa takto nezachovala a pokiaľ predsa áno, musela by byť suspendovaná spolusestrami z funkcie, pretože tak hovorí kánonické právo. Zaujímalo by ma, koľko z filmu bola čistá pravda a čo upravili kvôli scenáru. Z kontemplatívneho kláštora sa nestane z noci do rána detský domov. Nie bez toho, aby sa niekto pýtal a pátral, prečo sa tak stalo. Tento film bol evidentne natočený, aby diváka prešvedčil o relatívnosti života. (26.09.2016)