Kosenie jastrabej lúky

„Naučím ťa kosiť, to snáď ešte stihnem.“ Jeden z najlepších slovenských filmov. Jeho sila a brilantnosť sa ukrýva v jeho na prvý pohľad obyčajnosti. Ale zdanie klame! Pripomenulo mi to detstvo, keď sme mali chalupu na dedine a chodili sme na ňu cez víkendy a letné prázdniny. Prežívali (či skôr dožívali?) tam staré zvyky a prichádzala nová doba s vecami, o ktorých dovtedy miestni len počúvali. Kosenie Jastrabej lúky toto všetko krásne zhrnulo. Taký ten zmar a dezilúziu z blížiacich sa časov, v ktorých prestalo záležať na hodnotách. Dôležité bolo naháňanie sa za peniazmi a odsúvanie dôležitejších vecí nabok len preto, aby mal človek čo najtučnejšie konto. Pôvodní obyvatelia dedín vymierali a mnohí ich potomkovia zabudli na svoje korene, statky predali alebo ich prestali udržiavať a odišli do veľkých miest, na sídliská, do anonymných činžiakov. Tento film je mementom tej doby. Starcom na dedinách bolo čoraz jasnejšie, že sa niečo definitívne, raz a navždy končí a sú odsúdení na zabudnutie. Vytráca sa úcta k prírode, k pokornému spôsobu života. Všetko toto Kosenie Jastrabej lúky obsahuje a je to podporené utlmeným, ale o to pôsobivejším a nezabudnuteľnejším Jozefom Kronerom. Žiari v mentorskej, otcovskej úlohe, čo je poloha, ktorá mu vždy sedela najviac zo všetkých. Kombináciou múdrosti a zároveň šibalstva pripomína kultovku Tisícročná včela (možno takto by dopadol Pichanda, ak by ešte pár desaťročí žil). Ale treba povedať, že výborní sú všetci. A že ich je! Synovia, ich ženy, manžela, vnuci a vnučky a susedia. A jeden divoký Francúz, na toho by sme v žiadnom prípade nemali zabúdať. Na pozadí na prvý pohľad banálneho a komediálneho príbehu sa v skutočnosti odvíja viacero temných motívov ako alkoholizmus alebo z toho vyplývajúca nedôvera v manželstve. K tomu plno skvelých a vtipných hlášok a dialógov + prepracované postavy. (07.07.2018)

Uher v Kosení Jastrabej lúky nerieši nič špeciálne, ani extra dramatické, napriek tomu pôsobí jeho film a dialógy aj po desaťročiach veľmi svižne. Povedal by som, že mi pripomína súčasnú modernú vzťahovú tragikomickú nezávislú tvorbu z oboch strán Atlantiku. V Kosení sa neustále rozpráva, riešia sa klasické problémy typu: odolá bývalý alkoholik dúšku borovičky alebo pôjdem do Košíc, alebo ostanem radšej doma. Ženy chytia ku koncu zo svojich manželov a prodstredia celkom solídny amok, padne nejaká tá facka a utrie sa z tváre nejaká tá slza. Žiadna postava nie je karikatúrou, čo poteší hlavne pri mestsky zhýčkaných manželkách, ktoré to so svojimi chlapmi tiež nemajú jednoduché. Občas som sa počas filmu nečakane zasmial bez toho, aby bola scéna myslená vyložene komicky a páčilo sa mi to. Ale otázka "Vieš, čo povedal Budha?" bola určite myslená ako vtip a nezdržal som sa smiechu, pretože tiež prišla znenazdajky a rovnako rýchlo strihom aj odoznela a boli sme zase niekde inde. Nad tým všetkým drží pevnú ruku Jozef Króner ako mierne flegmatický staršina, ktorý tiež v živote podľa vlastných slov napáchal nejaké to zlo. (03.03.2013)

Poetika tohoto příběhu stojí na setkání tří synů s otcem. Každý z nich už má svůj život, přesto si najdou čas otci pomoci a zároveň zavzpomínat na doby, kdy byli mladí a čistí. Je to konfrontace, která každého z nich zasáhne a ani divák nemůže zůstat stranou. K synům samozřejmě patří jejich manželky, které si to rozehrávají zase po svém. Stojí za vidění...80% (04.01.2012)

Príjemný film určený pre všetky vekové kategórie, príbeh s poetikou slovenskej dediny, radosti z práce i s príležitosťou pre diváka dobre sa zasmiať nad podarenou komédiou (v niečom je film veľmi podobný českej klasike Na samotě u lesa). Film pozdvihuje po hereckej stránke slovenský klasik Jozef Króner, český hosť Rudolf Jelínek či herečky Zimková a Turbová. Pobavila jazda autom s francúzskym príbuzným, snaha dohoniť manželku na úteku v autobuse prostredníctvom zastavovania auta na každej zástavke, či neustále Jelínkovo citovanie z výrokov slávnych. Vedľa humornej línii však má tento film i niekoľko ďalších rozmerov, napr. zo začiatku film obsahuje prostredníctvom scén z natáčania TV reportáži takmer dokumentárne zachytenie činnosti a práce okolo kosenia lúky na slovenskej dedine (po rokoch, kedy tradičnú manuálnu prácu nahradili z veľkej časti elektrické pohonné stroje, majú tieto zábery o to väčší prínos). Rodinný príbeh, ktorý sa potom vo filme vyvíja, skrýva v sebe rozmer cesty prekonania vlastného trápenia a prehry, znovuhľadanie zmyslu života (pevný bod zemegule) postavy alkoholika. V popredí potom stojí myšlienka súdržnosti rodinných vzťahov a vzájomné pochopenie blízkych členov, ktorá sa dá označiť za ústredný motív filmu. ,,Schopnosť myslieť je podľa Aristotela to najpozoruhodnejšie. Ale ja by som povedal, že najpozoruhodnejšia je schopnosť cítiť. Cítiť druh druha, brat brata, syn otca a spoločne cítiť svoje korene..." (15.07.2017)

Téměř pohádkově laděné hledání středobodu světa prostřednictvím konfrontace vesnických tradic (studánka, kosení), modernizace venkova (reportáž televize) a maloměšťáckých názorů. Konfrontace ženského a mužského světa, rodičovského a dětského pohledu. I přes zdánlivou jednoznačnost postav každý z dospělých prožívá svá malá (spálená záda) či velká dramata (nemoc). Herecky přesvědčivé, krásné lyrické pasáže doprovázejí přirozeně odvyprávěný příběh jedné rodiny "z pod hor". A vážnou rovinu - "Pro alkoholika zůstane středobodem krčma." - doprovází veselejší nota - "Attention!" / - "Ty už umíš francouzsky?"/ - "Některý výrazy už nám."/ - "A jak se řekne kosit?" (01.07.2010)