Štvorylka

Škoda pomerne nízkeho hodnotenia tejto milej starej komédie. Popravde krátka poviedka Jesenského je tu vykreslená omnoho zaujímavejšie a vtipnejšie, ako je tomu v knižke, aj keď myšlienka ostáva rovnaká. Postavy sú výborné a prostredie starého námestia veľmi príjemné. Vždy som sa veľmi smiala na tom, ako si malomeštiacke horenosky dávali všetky naraz upravovať šaty, keď sa dozvedeli o príchode oficierov. (30.08.2022)

Vydarená paródia na ženskú vypočítavosť vkusne podopretá narážkami na maďarské okupovanie našej zeme. Nedá sa nevšimnúť si istú afektovanosť či prepálenosť scén, hlavne keď dámy húfne bažia po prerábke kostýmov. Eva Krížiková je veľká dáma aj v mladom veku, Dibarbora jasne ťahá mužskú časť slovenského osadenstva. A mňa náramne baví sledovať ako Kronerovi opäť prischla rola starého pánka, ktorý spolu s manželkou prevádzkuje krajčírstvo. Kostýmy, bál a prevedenie hlavnej myšlienky - to všetko je dotiahnuté úctyhodne a tak prevedenie Jesenského poviedky dopadlo veľmi dobre. (04.08.2020)

Štvorylka patří k nejzajímavějším slovenským filmům 50. let. Na počátku byl nápad na povídkový film podle Janka Jesenského Malomestské poviedky, ve kterém Štvorylka měla být pouze povídkou úvodní, ale nakonec se stala zcela samostatným filmem. Námět je to roztomilý, na slovenském vidieku se chystá bál a místní dámy a jejich dcery si připravují toalety i taneční pořádky. V tom ale čirý ruch naruší příchod vojenského oddílu a místní manželé a jiní gavalíři jsou naráz v ohrožení. Atmosférou je secesní Štvorylka kdesi na pomezí nerudovského Týdnu v tichém domě a Morálky paní Dulské podle Zapolské, neb zcela zásadní vliv na finální podobu scenáře měl Jiří Krejčík (v titulcích ovšem uvedený pod pseudonymem). Českému publiku je z ensemblu nejznámnější kouzelný František Dibarbora, toho času oblíbený horník z Dovolené z Andělem. Samostatnou kapitolu tvoří comeback miláčka z operet Vladimíra Slavínského Františka Krištofa-Veselého, který poslední český film natočil ve 40. roce a k filmování se vrátil v dobré kondici jako oberst Arpád von Rumplay, což se později v 60. a 70. letech proměnilo i v několik zajímavých příležitoství ve slovenské televizi. (25.08.2019)

Tak konečne nejaký poriadny šovinistický film pre nás, chlapov. A nemusí to znamenať film akčný, o zachraňovaní nejakej prisprostlej pipky. Ženy sú podľa hlášky jednej postavy všetky rovnaké, čo zase až taká pravda v reálnom živote nebude, ale v rámci filmovej frašky typu Štvorylka, ktorá si zo ženskej ziskuchtivej povahy robí vkusným štýlom srandu, to tak fungovať môže. Prvá polhodina vás môže svojou bláznivosťou odradiť, pretože počúvať pojašené ženské nie je med lízať, potom však nasleduje parádny bál ako z Wylerovej Jezebel a skvele vypointovaný záver. "Teba nikto nechce, ani mňa nikto nechce, sme si súdení". Ono sa nakoniec v meste na všetko postupne zabudne a spoločne popáruje... (13.01.2014)

Ženy sa nevedia dočkať veľkolepého bálu, chystajú róby, ale muži majú celkom iné starosti - ako zachrániť česť svojich žien a snúbeníc a nenechať ich zneuctiť od dôstojníkov, ktorým určite žiadna neodolá. Čakanie na oficiérov je skoro nekonečné, a nie je isté, či vôbec prídu. Tanečný poriadok kto-kedy-s-kým zapisovaný do zošita možno skončí podupadný na zemi a zábavu sa snaží zachrániť aspoň Kroner s matkou plesu. Lepšiu zábavu určite zažije nižšia vrstva služobníctva a bežných vojakov, ktorá radšej ako nudnú štvorylku tancuje čardáš. Keďže je to podľa literárnej klasiky, ťažko tvorcom niečo vyčítať na jednoduchom príbehu. Dibarbora a Krížiková sa objavia v mladom vydaní, len chudák Kroner aj v celkom mladom veku musel hrať dosť staré postavy, taká vizáž mu bola nadelená. –––– Ách Olinka, cítim diaľku medzi nami. –––– A toho bibasa juristu šabľou rozsekám na segedínsky guláš. (18.12.2013)