Matka

Scénář: Eun-kyo Park, Wun-kyo Park, Joon-ho Bong .. Matka a retardovaný syn v mlýnku morálních rozporů. Ruka ruku myje, když je to v rodině. Žánrově zase nevyhraněné, jak je u Joon-ho Bong obvyklé (tentokrát v dobrém) a obrazově velice vymazlené. Herecky taktéž zdatné. Spokojenost. (25.10.2009)

[KVIFF 2009] Film o postiženém klukovi, který je obviněný z vraždy. Divák neví, jestli to spáchal, nebo ne, on sám si nemůže vzpomenout. Jeho matka se snaží dopátrat pravdy... Zápletka poměrně zajímavá, ne úplně nečekaná, ale přesto se objeví několik podařených zvratů. Možná by to mohlo být kratší, ale jinak jeden z těch lepších filmů, co jsem ve Varech viděl. A nedokážu pochopit, jak je možné, že to napsal a režíroval Bong Jun-ho, tvůrce strašného Mutanta, což je podle mě režijně naprosto nezvládnuté dílo, narozdíl od Matky. (03.07.2009)

Jun-ho Bong se pomalu ale jistě stává největší režisérskou jistotou na jihu Korejského poloostrova. I přes nesporné kvality mě ale Mother moc zpočátku nebavila což naštěstí zachránila v poslední dramatické půlhodince, ve které se zúročil všechen předešlý vývoj postav a jejich motivací. Mother si jistě pozornost zaslouží, protože nám Jihokorejci dlouho nic tak zajímavého nenabídli. 70 % (03.01.2011)

Čakal som trocha viac, ale nie som ani sklamaný. Téma je pútavá a rozpletanie príbehu až k celkovej finálnej pointe mi prišlo celkom zaujímavé, logické a reálne. Skôr ma nebavila forma, medzi podstatnými časťami filmu je nahádzanej až priveľa zbytočnej omáčky, navyše natočenej pre mňa nie až tak lákavou formou. Niečo bolo už dokonca na hranici trápnosti, škoda, pretože všetko ostatné bolo čertovsky dobré. 70/100 (23.03.2015)

„Matka” a materinská láska, to sa k sebe určite hodí, alebo čo je zrelá žena, venujúca sa akupunktúre s kultúrou samých ihličiek, ochotná urobiť všetko preto, aby »očistila« meno svojho dospelého syna v koži večného dieťaťa, obvineného z obzvlášť závažného trestného činu - brutálnej vraždy dievčiny Moon Ah-jung, z Dievčenskej strednej školy Seorin, to jest z druhého ročníku a štvrtej triedy, za čo by mal niesť teda zodpovednosť práve Yoon Do-joon, ktorý tesne pred spáchaním tohto ohavného skutku popíjal v bare Manhattan, kde čakal na príchod kamaráta Jin-taea, ktorý sa síce vôbec neukázal, keď ju istý čas potom ešte i sledoval, a tak nemá dostatočné alibi preukázať svoju nevinu, kvôli čomu je naň zakrátko na to vznesená obžaloba, priznanie sa a väzobné stíhanie, s ktorým sa ale absolútne nedokáže zmieriť Hye-ja, jeho mama ? Začne sama vyšetrovať na vlastnú päsť, kedy sa postupne dozvedá, že zavraždená nebola žiadne «neviniatko» , rozplieta spleť tajuplných indícií so všelijakými vodítkami, ktoré ju postavia pred najťažšie rozhodnutie svojho, doterajšieho života ! Hneď v úvodnej sekvencii totiž pozorujem protagonistku tancovať na akejsi lúke, že nasledujúce sú už iba "retrospektívne" , kde sa takmer až v samom závere dozviem, čo jej de facto predchádzalo, samozrejme, že som dychtivo nepretáčal dopredu, ale trpezlivo som si počkal, čiže medzitým som sa zoznámil so všetkými postavami a prostredím, pričom › anekdota › na golfovom ihrisku Royal Palace Country Club, sa dokonca niesla v humornom duchu, za čo mohol jednoznačne čierny Mercedes-Benz so značkou 5293, ktorý skoro usmrtil jednu z postáv, aj so psom, ba ani k tomu nezastavil a ušiel, a preto sa tiež schyľovalo i k danej pomste, ktorá na seba nenechala dlho čakať... Priam, fantastické vysporiadanie sa so situáciou. / Režisér geniálneho filmu Parazit, to jest Bong Joon-ho, je tým typom tvorcu, ktorého by mal nadšenec filmu, poriadne spoznať od základov, teda od jeho rannej tvorby. To sa teraz následne aj stalo, keď som začal s Matkou z roku 2009. Už tu dosť vidieť, ako sa rád piplá so sústredenými zábermi, ktorými nás zároveň aj povedzme, zavádza, skrátka - hrá sa s nami, ale ešte nie som pritom u zrodu tohto brilantného rukopisu, ktorý na mňa čaká až o tri kolá naspäť. V 4. oscarovom triumfe, v podstate spojil všetko dohromady, s čím má bohaté skúsenosti, ale mňa najviac zaujíma to, ako si tento štýl vlastne osvojil. Idem na to trochu netradične, a to od konca na začiatok, aby som teda systematicky, políčko za políčkom, pozorne nasával talentované vízie výnimočného filmového autora, tým pádom sa jedná o autorské filmy. (26.11.2020)