Nedodržený slib

Výborný filmový příběh, který má i po 66 letech od skutečné události stále co říct. Já už viděl ve svých letech (mám 5 let před penzí) hodně, hodně snímků pojednávajících o bezprávích, křivdách a násilnostech, které se tehdy na Židech páchaly. Můžu ale s klidným svědomím napsat, že se nikdy nejednalo o příběhy z válečného období Slovenského státu a o jednání Hlinkovy fašistické gardy. Z tohoto hlediska je pro mě osobně tento filmový snímek více než zajímavý. Obzvlášť, když je překvapivě natočen natolik profesionálně, jako tento. (05.09.2011)

Je ťažké napísať niečo o tomto filme a nenaraziť pritom na najrôznejšie spoločenské limity a predsudky. Rovnako je ťažké posúdiť, či filmov o holokauste už bolo dosť a téma je vyčerpaná alebo je ešte priestor na vznik ďalších. Nedokážem ani posúdiť, či cena za českú koprodukciu v podobe neúspešného režiséra a povinne obsadzovaného Ondřeja Vetchého nebola príliš vysoká. Dobré je, že film vznikal podľa skutočnej postavy, aj keď jej pestrý osud spôsobil drobenie filmu na epizódy. Zlé je, že opúšťaním jedných klišé sa do témy vnášajú nové (idylický obraz židovskej rodiny, Slováci ako opilci iba uniformou odlíšiteľní od gardistov, partizáni ako banditi a pod.). Téma si vyžadovala, aby obraz protižidovských, ale aj vo všeobecnosti vojnových represálií bol omnoho krutejší a desivejší. Predsa nebolo úmyslom nakrútiť film o putovaní Martina Friedmanna. Film určite nie je prelomový a ani nesignalizuje príchod lepších časov slovenského filmu. Napriek tomu je v ňom možné nájsť množstvo pekne nasnímaných obrazov, zaujímavých scén, sem-tam sa prihodí aj dobrý dialóg a tolerantný divák potom odpustí neúčelne prehnanú stopáž, amatérske bojové scény i ďalšie zo sedadla dvíhajúce nedostatky. (30.05.2011)

Film, ktorý sa vymyká ostatným v danej dobe. Je to skutočný príbeh z druhej svetovej vojny, ktorý je na naše pomery spracovaný naozaj svetovo. Film mi ukázal, aké je dôležité nevzdať sa viery ani v najťažších chvíľach života, že ideológie, čo si vymýšľajú ľudia nie sú dokonalé, ba naopak, každá z nich má veľa čiernych miest. Veľmi sa mi páčilo, že sa to neodohráva na jednom mieste, ale celý skutočný príbeh je rozpracovaný do detailov. Futbalom to u mňa tiež vyhralo. Témy ako futbal, holokaust, SNP, partizáni v boji v mestách, či v horách, sanatórium, pracovný tábor, kláštor ma potešili. Potešilo ma, že sa režisér z toho nebál urobiť skutočný životný príbeh od života židovského chlapca pred vojnou v usporiadanej spoločnosti, cez všetky útrapy, až po úplne nový život po vojne. Graficky je to profesionálne, zvuk, hudba, dialógy úplne prirodzené. Je to ľudský film a veľmi slovenský, je to z neho cítiť. V našej tvorbe to patrí medzi to najlepšie a tiež v tej svetovej by to malo patriť medzi špičku. (21.04.2012)

Takto po rokoch, keď už reflektujem na Chlumského film, prvé čo ma napadne je to, že film strašne zostarol. Jeho koncept je priveľmi stroho a priamočiaro zosnovaný. Navyše, tematika odsunu židov je tak často rozoberaná a zo všetkých uhlov už pokrytá a odprezentovaná, že nejaké invencie a nápady a iné pohľady na túto katastrofickú udalosť v nej nenájdem. Keď ho však vezmem ako ojedinelý výpravný a profesionálnejšie dotovaný projekt, tak už ako ojedinelý možno vyznie. Je dobré, že prvopočiatočné zámerné členenie postáv nahradí v druhej polovici trošku nepredvídateľnejší ruch. Predsa len, film naberie grády, zvyšujúci sa pátos nie je tak účelne zavádzajúci a hrajúci na istotu a historickú zrozumiteľnosť. Práve také prístupy históriu i umenie dokáže konieckoncov najviac devalvovať. (18.05.2018)

Jiří Chlumský má až příliš velké oči. Místo, aby se držel hlavního hrdiny, tak těká po různých událostech, ale samotné prožívání titulní postavy je pro něj jenom doplňkem. Za stejný rozpočet by se dal zválet stejně intenzivní film jakým byl Pianista, jen to by někdo musel umět nahlédnout do lidské duše. Takhle se ve filmu jen zrcadlí nenaplněné ambice, a to i přes vydatnou snahu některých herců. (18.08.2009)