Pod vlivem lásky

Skrátená verzia komentára: Postmoderný epos o láske._____Jednoslovná charakteristika: fotogenický (kto nepozná pravý význam tohoto termínu, nech si ho nájde, teraz je tá správna chvíľa). Práve som oficiálne dopozeral dosiaľ najdlhší film, s akým som mal tú česť. A nutno povedať, že Sonov opus magnum s veľkorysou stopážou 237 minút je asi najkomplexnejším filmovým zážitkom od Pálfiho Dámy a páni, finálna verzia - a aj ten má ešte k hodnotenému kúsku ďaleko. GE-NI-TÁL-NE, chcelo by sa zakričať a dodať, že si Sono tentoraz šňupol viac, než je zdravé. A v tomto štýle by sa dalo pokračovať: Tá mnohovrstevnatosť! Tie témy! Tá nadnesenosť a nadsadenosť! Tá emocionálnosť! Tá krvavosť! Tá objemnosť! Tá parodickosť! Tá satyrickosť! Tá brutálnosť! Tá perverznosť! Ten humor! Tá dramatickosť! Tá symbolickosť! Tie hojne rozsiate odkazy! A tak ďalej a tak ďalej... lenže to o filme samotnom nič nevypovie. Takže zavrhujem všetko doteraz napísané a skúsim to znovu: Sono je momentálne zrejme najvýraznejší a najvýznamnejší japonský režisér autorských filmov (teda s jasne rozpoznateľným rukopisom) vôbec. A možno nie len v rámci Japonska. Triptych Ai no mukidashi využíva opäť konceptu troch hlavných postáv (metaforicky vzaté môžu byť parafrázou na trojjedinosť Boha, keď ich činy a myšlienky sú vo filme opakovane označované za božské) a často na diváka vyťahuje trojité heslá ako opatrnosť-neviditeľnosť-smelosť (vzťahujúce sa na umenie voyeurstva Tosatsu) alebo viera-nádej-láska (vzťahujúce sa na náboženský symbolizmus, duchovný presah a vo filme citovaný 13. list Korinťanom). Tri postavy evokujú Noriko a Hazard, rozdelenie na kapitoly opäť Noriko a... to druhé som teraz zabudol. Každopádne je to celistvý hardcore prierez Sonovou kinematografiou a učinený doslovný orgazmus. Nosná téma je láska a všetko, čo s ňou súvisí, a tak sem jednoducho nahádzal, čo ho napadlo - neštandardnú rodinu, jedincov s úchylkami a podivnými chúťkami, popkultúrne odkazy na anime (Hellsing scene rulez), hentai, ostrý výsmech náboženstva, náboženského fanatizmu a sektárstva, týranie detí, vzostupné šialenstvo, moderné Japonsko a Japonci, násilie, pornopriemysel, voyeurizmus, bomby, nohavičky... Nazdávam sa, že popísať tento film tak, aby som spomenul aspoň 50% toho, čomu sa venuje by zabralo viac než 20 normostrán a stále by to nebolo dostatočné. Sono ultimátne vyspovedal všetky svoje ja a výsledok má jednoducho šmrnc a punc provokatérskej dokonalosti poetiky oplzlosti. Ergo je to rozhodne niečo, čo už druhý raz za život nezažijete. Poznámka: v komentári som nepoužil žiadnu hlášku ani citáciu z filmu, vybrať jednu v konkurencii takých ako Ztopoř své srdce., Jdi a konej hříchy! alebo Všichni zvrhlíci byly stvořeni jako sobě rovni. je nemožné... a diabolské, čo je v rozpore z božskosťou filmu. Nič takéto už nikto nikdy nenatočí, tým som si istý. Takže si to budem musieť pozrieť znova. 100%_____POZNÁMKA: Komentár potrebné od základov prepracovať. (17.06.2014)

Je to fantastický flm od Shiona Sona. Má výborný príbeh o mladíkovi, ktorý je každý deň svojim otcom, farárom nútený sa vyspovedať, za čo môže otcov nevydarený vzťah, s čím sa ťažko vyrovnáva a keďže je mladík slušným človekom a už ho nebaví klamať, pri hľadaní príležitostí na stále nové hriechy sa zblíži s partiou, vďaka ktorej sa stane odborníkom na fotenie dievčenskej spodnej bielizne, čo mu každý deň pomôže k novým hriechom. No raz sa mu podarí stretnúť svoju osudovú lásku, ktorá práve o neho moc nestojí a tak ho čaká len množstvo problémov a za tie môže aj novovzniknutá cirkev nula. Spracovanie je ale niečo neskutočné, ale len v tom najlepšom slova zmysle. Samotná zápletka na prvý pohľad ani nepôsobí až tak dokonalo, ale spracovanie je niečo úžasné. Love Exposure je jeden neskutočný rozsiahly epos o láske, ale aj náboženstve, rodine, dokonca aj rôznych úchylkách a mnoho iného, tu sa o ničom inom, ako maximálnom nadšení hovoriť nedá, jedna perfektná situácia strieda druhú, je tu množstvo vynikajúcich postáv, originálnych situácií, dokonalých hlášok, všetko je tu tak úžasne prepojené, náboženstvo, čakanie na prvú erekciu, láska, rôzne formy úchyliek a nespočet iného, celé je to podané takou zábavnou a inteligentnou formou, tu nemám čo vytknúť. A čo sa týka tejto dĺžky, nie je ani najmenším problémom, práve naopak, po skončení by som chcel ešte pár hodín, tohto sa nedá nasýtiť, síce za absolútny vrchol filmu považujem časť približne medzi tridsiatou a stopäťdesiatou minútou, ale ten zvyšok zaostáva len minimálne, stále patrí medzi to najlepšie, čo som vôbec videl. A preto sa tu ani nedajú vymenovať všetky tie skvelé zaujímavé nápady a situácie, keďže je ich nespočet, od tréningu na fotenie spodnej bielizne až po pôsobivé čítanie listu Korinťanom. Herecké obsadenie je výborné, síce tu ani tak nejde o jednotlivých hercov, ktorým ale tiež pre potreby filmu nemám čo vytknúť, ale v prvom rade o ich perfektné postavy, výborný hlavný hrdina Takahiro Nishijima, no v tomto filme musím pochváliť hlavne dievčenské postavy, úžasná Hikari Mitsushima ako jeho vyvolená a Sakura Ando ako členka cirkvi nula, pri nej ma hlavne vždy dostával len dokonale podaný záber, kde so svojimi priateľkami posedáva v dodávke, no tých zaujímavých postáv je tu dosť. Réžia a technická stránka sú dokonalé, Shion Sono tu dosiahol svoj absolútny vrchol, perfektná atmosféra, ladenie jednotlivých scén, množstvo nápadov, úžasné. A k tomu ešte tá perfektná hudba a jej dokonalé dosadenie do konkrétnych scén. Love Exposure je jeden z najlepších filmov, aké som vôbec videl. Originálny, zaujímavý, nápaditý, nesmierne zábavný a skutočne geniálny, toto je filmový zážitok na celý život, ktorý sa nedá správne popísať, to sa musí vidieť. 95% (14.12.2012)

Nebyť tej uškriekanej Japončiny (žiaľ pre mňa je až príliš melodická, čo mi rezalo uši), miestami prílišnej afektovanosti hercov (ale možno len ich kultúre hrania nerozumiem) a premrštenej stopáže (v porovnaní s rýchlosťou záverečnej časti mi tie predchádzajúce prišli premrštené, chcelo by to prestrihať kvalitnými nožničkami), tak by to bolo aj za päť, ale takto je to tak ako to je. (21.07.2015)

Dokonalost. Je to tak precizně promyšlený snímek, dopilovaný k dokonalosti a tomu by dvě hodiny rozhodně nestačily. Během těch čtyř hodin mě ani nenapadlo pomyslet si, že je to moc dlouhé nebo nudné, naopak jsem jsem si říkala, jak moc mě to baví a jsem zvědavá, jak se bude dál vyvíjet. Příběh je příběhem o lásce trochu jinak, ale o krásné lásce. Všechny postavy jsou tak trochu nenormální a mají své „original sins“, ale přitom jsou lidské a většina z nich se dá pochopit. Vystupují zde osoby perverzní, ale snímek sám o sobě perverzní není, jen roztomile provokativní a divák/divačka jej musím brát trochu s nadhledem. Má zvláštní, poutavou atmosféru, je vtipný, děsivý i smutný, vyvolá směsici nejrůznějších pocitů. Pro mě jistě jeden z nejsilnějších filmových zážitků vůbec. Nedá se říci nic jiného, než že je třeba se na Ai no mukidaši podívat, aby člověk pochopil tu genialitu, ale bezpochyby se najdou i tací, kterým podobný styl filmů nesedne a se znechucením jej hodí do odpadu, takže jej nelze doporučit každému. Já nemohu být spokojenější. (17.07.2010)

Náboženstvo, viera, posadnutosť, túžba niekoho vlastniť. Toto je malá vzorka z tém, ktoré film rieši a nebyť Sona, aby tam nezamiešal aj ľudské úchylky a aj nejaké tie milé perverznosti.  Film má krutú stopáž, ale mne to osobne vobec neprekážalo, práve naopak, ešte by som nejaké minúty navyše uvítal.  Veľa filmov, ktoré sa opierajú o náboženstvo či vieru sa berú príliš vážne a aj keď je aj tu sekta, ktorá rozvracia rodiny, tak je to brané s takým nadhľadom,  bez nejakých trápnych moralizovaní. Do tých 237 minút tento talentovaný režisér  vtlačil toho toľko, že niekto by z toho spravil tri filmy, ale jemu stačilo na rozvinutie viacerých príbehov necelé štyria hodiny a ukočíroval  to ukážkovo. Nie je to chaotické a to vedľa seba sa rozvíjali príbehy o láske, perverznostiach, viere a nezabudlo sa ani na gore efektnosť či manipuláciu s ľuďmi a ich vedomím. Veľmi úsmevné bolo, keď prišiel majster vo fotení, to mi trocha prišlo, ako keby film parodoval snímky ako karate Kid a iné. Ale aj to bolo také slušne spracované a veselé. Od začiatku som vedel, aké hodnotenie filmu dám a finálny kill Bill odstrel to len potvrdil. (11.10.2023)