Režie:
Michelangelo AntonioniKamera:
Alfio ContiniHrají:
Marc Frechette, Daria Halprin, Paul Fix, G. D. Spradlin, Rod Taylor, Harrison Ford, Kathleen Cleaver, Tom Steele, Norman GrabowskiObsahy(2)
V roku 1969 na losangelskej univerzite vrie nespokojnosť študentov. Jeden z nich, Mark, vidí, ako polícia násilím rozháňa demonštráciu, pričom zastrelí jedného zo študentov. Mark chce strelca zabiť, niekto ho však predbehne. Mark je však hlavným podozrivým a tak uteká na letisko, kde sa zmocní malého športového lietadla. (STV)
(více)Recenze (117)
Okrem mojich obľúbencov, Felliniho a Hitchcocka, ani Antonioni neustál môj o 40 rokov starší pohľad. Mrzí ma to najmä preto, že k tomu Zabriskie Point prispel nemalou mierou. Moje obľúbené sixties s veľkými spoločenskými, sociálnymi a kultúrnymi zmenami boli vo filme stvárnené nešikovným a falošným spôsobom. Úvodná pasáž s nabudenými, ale bezradnými študentmi rýchlo skončila a film pokračoval pseudoromantickým príbehom, s nelogickým správaním dvojice a klišéovitým vyústením. Neviem či kultovosť filmu malo zabezpečiť váľanie sa mladých ľudí v boritanovo-kalcitovom prachu alebo efektná deštrukcia honosného sídla. Ja som mal skôr pocit trápnosti, než kultu. A tak čerešničkou na torte bola iba málo známa skladba Roya Orbisona. ()
Ono sa mi to svojim spôsobom páčilo, tak medzi 3/4*, ale sedelo by mi to viac, keby sa tvorcovia hlbšie zamerali myšlienkami páru, ktorý v polovičke snímky vznikol. Prvá časť bola neúmerne nudná a hoci rebelský obsah nádherne zachytáva koniec 60´s v USA a vtedy to malo určite neskutočnú hodnotu, mne to teraz nedalo skoro nič. Dokopy mi politická a romantická (voľnomyšlienkárska) zmeska vôbec nesadla. Akoby išlo o rozdielne filmy. To ma mrzí, lebo nejde vôbec o zlý film. Má skvelý soundtrack aj zamyslieť sa dá nad tým ale výsledok ma na konci ničím tak neprekvapil, že by som si z toho pamätal niečo iné ako prechádzku púšťou. ()
Zabriskie Point je hlboko zasadený do doby, v ktorej bol natočený a ktorú reflektuje; má v sebe poetiku, mystiku, erotiku aj politiku; navyše to je po stránke hudobnej (Pink Floyd) a najmä po stránke vizuálnej (lietadlové pasáže, záverečné explózie) úplne extravagantné (v tom najlepšom zmysle toho slova) a skvostné; Antonioni sa pre väčšinového a mainstreamového diváka prijíma a trávi asi trochu ťažšie, no rozhodne to je film, ktorý treba zažiť; na to, že má 40 rokov je dynamický, svieži a aj keď artový, tak pochopiteľný; mladý antonioni bol naozaj macher (na staré kolená podľa mňa sa z neho stal trochu nudný starček hoviaci si v nahotinkách), no minimálne za Blow-Up a Zabriskie Point ho musím milovať! ()
Vcelku zaujímavý film, v ktorom sa rieši láska dvoch náhodne sa stretnúcich ľudí a protesty amerických študentov proti vojne vo Vietname. Má to myšlienku, ale niektoré pasáže (krúženie lietadla nad autom, či grupensex v púšti) sú až priveľmi naťahované a spomalujú celý film, do takej miery, že to až nudí. Lepšie tri hviezdičky. ()
"Zvetrale horniny obsahuji Borit a sadrovec. Borit a Sadrovec? Dva zbloudili zlatokopove!" Reziser Michelangelo Antonioni /La Notte, Il deserto Rosso/ natocil celkom slusny film o hnuti hippies a o univerzitnej atmosfere v akomsi americkom meste uprostred roku 1969. Skor nez samotny dej ma pre Antonioniho /Il Desserto Rosso, Blow-Up/ ovela vacsi vyznam pocitova atmosfera. Paradox, tu mu celkom zeriem na rozdiel od filmu Blow -up. Mozno aj preto, ze na rozdiel od Hemmingsa, ktory pred Blow-Upom nemal nic schopne na konte, tu hra isty Rod Krajcir /The Birds 1963/. Hollywood a americki kritici tento film nemali radi, zadostucinenia sa Antonionimu dostalo az neskor. To vsak uz nie je predmetom tohoto komentara. 87 % ()
Galerie (45)
Zajímavosti (11)
- Snímek stál 7 milionů amerických dolarů, ale nevydělal ani 900 tisíc dolarů. (Rattlehead)
- Závěrečná pětiminutová destrukce byla natáčena deseti kamerami, díky čemuž mohl být poté výbuch ve filmu zopakován z několika úhlů pohledu. (Terva)
- Mark Frechette žil po premiéře s Dariou Halprin. Po rolích ve dvou italských filmech byl v roce 1973 odsouzen za přepadení banky. Ironií osudu se zde částečně opakoval scénář Zabriskie Point. Frechette byl ozbrojen pistolí bez nábojů a jeden z jeho spolupachatelů byl zastřelen. Po zatčení prohlásil, že vyloupení banky pro něj bylo "přímým útokem na všechno, co dusí Ameriku k smrti", a po dvou letech se ve vězení nešťastnou náhodou zabil činkou. (Krissty)
Reklama