Bitva u Thermopyl

Znáte film 300: Bitva u Thermopyl ? Víte že je natočen podle komiksu ? Autor komiksu Frank Miller čerpal inspiraci pro jeho napsání právě v tomto filmu. Stejně jako ve snímku 300, i zde sledujeme Thermopylskou bitvu z pohledu Sparťanů. Tentokrát se ovšem jedná o mnoho reálnější a historicky přesnější pohled. Ocení především milovníci historických filmů. Věřím že i ti kterým 300: Bitva u Thermopyl moc nesedla. (18.11.2012)

Starý a poctivý historický velkofilm, jenž je dnes ve stínu komiksového 300: Bitva u Thermopyl. Absence hereckých hvězd činí tuto verzi o něco autentičtější (hrát Leonidase třeba Kirk Douglas, možná bychom v něj viděli Spartaka), byť se tu pochopitelně vyskytují neduhy související s rokem výroby a působením zubu času. Mluvím zejména o tom, že perská armáda ve finálních soubojích nepůsobí tak giganticky, jak by se dalo čekat. I po letech je však Matého počin dobrou historickou podívanou. (22.06.2017)

V časoch kompom nedotknutých_keď bojová scéna so živými ľudmi bola. Parta hercov už mŕtvych_históriu oživiť rozhodla. Pár jalových scén, keď papekom rybu lovil_Vystredala bitka ktorej by nik neuveril. Oštepy sa hádzali, tak ako kto chytil._Bezpečnosť je nadovšetko, kto by PN platil? Scenár bol vsak jasný, koniec prezradený._Prekvapiť však mohol, jakže bude prevedený? Žiadna sláva nieje, všetci už sú mŕtvi_Titulky už idú, no ja niesom smutný. Pri tak skorom roku vzniku_Dobrá práca Rudolphíku! Keby viacej boja, koní_Päťku by som ihneď hodil. O pár rokov prišli kompy_a maseker to bol veľký. A anime nula šestka,_gule trhá viac než dneska. (12.02.2013)

Kto by sa už dnes na to díval, keď má Millerov a Snyderov komiks ? Jedine ten, koho zaujímajú staré filmy a/alebo stará história a nie silácka štylizácia zakrvavených manekýnov. Ani tento film sa síce nevyhne idealizácií a anachronizmom, ale niečo také predsa nemôžeme čakať od klasického Hollywoodu! Veľkým plusom je naproti tomu zobrazenie nepriateľskej strany a žiadna démonizácia Peržanov či Veľkého Kráľa kráľov Dareia. Veľmi podivnou a krajne nepravdepodobnou novinkou, o ktorej som sa nikde v literatúre nedozvedel, bolo iba jeho rozhodnutie zabiť všetky ženy v perzskom tábore, aby vybičoval túžbu svojich vojakov dostať sa cez priesmyk k tým gréckym... Zaujímavejšie už bolo zaradenie spornej epizódy o pokuse o atentát na Dareia (hoci je nemysliteľné, že by sa k nemu dostali zobrazeným, vyslovene hlúpym, hoci po spôsobe krypteie celkom logicky odvodeným spôsobom). Nech už tak či onak, Gréci ale rozhodne nezapálili jeho stan - táto monumentálna záležitosť, ktorá kopírovala palácové usporiadanie Persepolisu, totiž bola ukoristená o rok neskôr po rozhodujúcej bitke u Platají a neskôr zastrešovala divadlo v Aténach. Násilným ozvláštnením je skutočnosť, že Sparťanov je tu vlastne 301 (+ 1 Sparťanka) a aby tam tohoto vzbúreneckého hrdinu (proti tradovanej skutočnosti bez potomkov) dostali, museli Leonidovi, neochvejne zidealizovanej, statočnej a jasnozrivej postave bez najmenšej poškvrnky prisúdiť jedno tvrdé kráľovsky príznačné rozhodnutie - keď nedovolí mladíkovi ísť do boja, aby očistil meno svojej rodiny - a vzápätí ešte jedno zmäkčilé a neobhájiteľné, keď mu to ako vzbúrencovi, čo do Thermopýl prišiel na vlastnú päsť a proti výslovnému zákazu kráľa, dovolil. Podobné rozvrhnutie zaujímavých možností a nezmyslov je aj u ženských postáv. Kráľovná Artemisia je zobrazená iba v jednej svojej polohe, úplne sa ignoruje, že to bola drsná vojvodkyňa, ktorej lode patrili k najlepším v celom konflikte a vyrovnali sa im iba Feničania, celkom jasne je ale naznačené, že ako osoba veľmi blízka (intímne, čo je diskutabilné) Dareiovi, bola tajným spojencom Grékov (čo by pri nej ako panovníčke maloázijského, pôvodne gréckeho Halikarnassu mohlo mať isté opodstatnenie, nech už by tak konala z akýchkoľvek, nielen progréckych, ale aj properzských príčin alebo hlavne k osohu vlastného kráľovstva) a preto mohla využiť svojho postavenia a teoreticky ženských zbraní, aby si mohla ako jediná dovoliť navrhnúť ústup. Druhá strana je úplne scestná - hoci sa spartské ženy nepochybne tešili ďaleko väčšej nezávislosti než v iných mestách starého Grécka, celá tá priblbá rodinná historka o dievčine, čo doručí správu, individualistickom mladíkovi, s ktorým majú romantický vzťah prekonávajúci prekážky a otcovi špiónovi, ktoré tvoria hollywoodsku líniu príbehu popri tej historickej, je nielen úplne mimo misu, ale aj neobratne zakomponovaná a sťahuje film dole rovnako, ako nezvládnuté a nedynamické bojové scény. (05.11.2014)

Poctivý historický válečný film, který se nese přesně v duchu antických snímků 50. a 60. let. Dneska již působí trochu úsměvně to rozdělení na free world (Řecko) world of slavery (Persie), který byl samozřejmě zrcadlem probíhající Studené války. Sparťané se samozřejmě otroků také neštítili a hojně je využívali :-) (23.11.2013)