Bitva u Thermopyl

S přihlédnutím k době vzniku se musí uznat, že to má grády. Scénář je přes veškerou linearitu (Spartští vojáci dojdou do Thermopyl a tam hodinu stojí a bojují) kompaktní a tenhle film těží hlavně z celkové myšlenky bojovat i proti sebevětší přesile za každou cenu. V promluvách malinko chybí emoce a Leonidasovi v tomhle pojetí bych asi sloužit nechtěl, ale jakmile se rozjede boj, tak se nemusí tvůrci za nic stydět. Většina bitev, i když dnes působí trochu prázdně, má atmosféru, surovost a styl. A závěr je luxusní. (14.02.2007)

Kto by sa už dnes na to díval, keď má Millerov a Snyderov komiks ? Jedine ten, koho zaujímajú staré filmy a/alebo stará história a nie silácka štylizácia zakrvavených manekýnov. Ani tento film sa síce nevyhne idealizácií a anachronizmom, ale niečo také predsa nemôžeme čakať od klasického Hollywoodu! Veľkým plusom je naproti tomu zobrazenie nepriateľskej strany a žiadna démonizácia Peržanov či Veľkého Kráľa kráľov Dareia. Veľmi podivnou a krajne nepravdepodobnou novinkou, o ktorej som sa nikde v literatúre nedozvedel, bolo iba jeho rozhodnutie zabiť všetky ženy v perzskom tábore, aby vybičoval túžbu svojich vojakov dostať sa cez priesmyk k tým gréckym... Zaujímavejšie už bolo zaradenie spornej epizódy o pokuse o atentát na Dareia (hoci je nemysliteľné, že by sa k nemu dostali zobrazeným, vyslovene hlúpym, hoci po spôsobe krypteie celkom logicky odvodeným spôsobom). Nech už tak či onak, Gréci ale rozhodne nezapálili jeho stan - táto monumentálna záležitosť, ktorá kopírovala palácové usporiadanie Persepolisu, totiž bola ukoristená o rok neskôr po rozhodujúcej bitke u Platají a neskôr zastrešovala divadlo v Aténach. Násilným ozvláštnením je skutočnosť, že Sparťanov je tu vlastne 301 (+ 1 Sparťanka) a aby tam tohoto vzbúreneckého hrdinu (proti tradovanej skutočnosti bez potomkov) dostali, museli Leonidovi, neochvejne zidealizovanej, statočnej a jasnozrivej postave bez najmenšej poškvrnky prisúdiť jedno tvrdé kráľovsky príznačné rozhodnutie - keď nedovolí mladíkovi ísť do boja, aby očistil meno svojej rodiny - a vzápätí ešte jedno zmäkčilé a neobhájiteľné, keď mu to ako vzbúrencovi, čo do Thermopýl prišiel na vlastnú päsť a proti výslovnému zákazu kráľa, dovolil. Podobné rozvrhnutie zaujímavých možností a nezmyslov je aj u ženských postáv. Kráľovná Artemisia je zobrazená iba v jednej svojej polohe, úplne sa ignoruje, že to bola drsná vojvodkyňa, ktorej lode patrili k najlepším v celom konflikte a vyrovnali sa im iba Feničania, celkom jasne je ale naznačené, že ako osoba veľmi blízka (intímne, čo je diskutabilné) Dareiovi, bola tajným spojencom Grékov (čo by pri nej ako panovníčke maloázijského, pôvodne gréckeho Halikarnassu mohlo mať isté opodstatnenie, nech už by tak konala z akýchkoľvek, nielen progréckych, ale aj properzských príčin alebo hlavne k osohu vlastného kráľovstva) a preto mohla využiť svojho postavenia a teoreticky ženských zbraní, aby si mohla ako jediná dovoliť navrhnúť ústup. Druhá strana je úplne scestná - hoci sa spartské ženy nepochybne tešili ďaleko väčšej nezávislosti než v iných mestách starého Grécka, celá tá priblbá rodinná historka o dievčine, čo doručí správu, individualistickom mladíkovi, s ktorým majú romantický vzťah prekonávajúci prekážky a otcovi špiónovi, ktoré tvoria hollywoodsku líniu príbehu popri tej historickej, je nielen úplne mimo misu, ale aj neobratne zakomponovaná a sťahuje film dole rovnako, ako nezvládnuté a nedynamické bojové scény. (05.11.2014)

Bitva u Thermopyl má jistě na svou dobu co nabídnout. Nicméně z mého současného pohledu je drobet zdlouhavá, postavy monotónní až nezajímavé a bitvy, ač skutečně velkolepé, působí místy neprofesionálně, jakoby je tvůrci s komparsem spíchli za jedno odpoledne. Přesto však – a to opakuji – jde na rok 1962 o epické, historicko válečné drama, které právě v bitvách má svou silnou stránku. Chemie mezi postavami zde nějak výrazně nefunguje, každopádně na ten průměr snímek určitě dosáhne. 65% (06.10.2012)

Se štítem nebo na štítu... Dic, hospes, Spartae nos tic vidisse iacentes dum sanctis patriae legibus obsequimur. Pro mě o dost lepší zpracování než mi nabídla novější verze. Neboť tehdy se ještě točily historické filmy a ne komiksy nebo videohry... Akorát Česká televize se teda překonala, včera Thermopyly, dnes Alamo... Co nám připraví zítra? ;-) (19.02.2023)

Veľký film 300 vyhráva na efekty, no jasne prehráva na historickú presnosť. V šesťdesiatych rokoch sa aspoň snažili, nech tie postavy vyzerajú autenticky a tak Xerxesa neoholili ani mu neprivodili predčasné vypadávanie hustoiránskych vlasov. Tu sa samozrejme tlačí na boj za slobodu, avšak sloboda v tomto prípade bolo pre väčšinu obyvateľstva gréckych mestských štátov otroctvo. Aj preto sa na to síce dobre pozerá, ale človek sa pousmeje, keď Sparta je vykresľovaná ako krajina slobodných ľudí, pritom pomer slobodných občanov tam bol minimálne 1 k 20 a bežne sa tam konali zábavky typu zavražď si svojho otroka, nech sa vycvičíš v tomto olympijskom športe. (18.03.2024)