Velmistr

Wong Kar- Wai je pre mňa jedným z mála strihových režisérov, ktorý si dokázali vytvoriť špecifický štýl rozprávania funkčný od jeho prvého filmu až po posledný. Jeho fascinácia detailmi a polodetailmi núti diváka pozerať sa na svet jeho očami. Je to svet drsný, melancholický a neuveriteľne poetický. Ip Man je legendárna postava čínskej kultúry. Má rovnaký status ako u nás Jurko Jánošik len s tým rozdielom že kinematografia je k Ip manovi podstatne štedrejšia. Skôr ako na rýdzo životopisný film sa pozeráme len na určité - dôležité fragmenty Ip manovho života. Na miesto toho aby sme sa pozerali na plnohodnotný kung-fu film sa nám dostáva akejsi poetickej transformácie - kde snech a dážď pomaly padajú, kde telá lietajú vzduchom a kde každý pohyb v sebe zachycuje plynutie a zastavenie času. Pripomína to Yimovho Hrdinu, len bez štýlu wuxia. The Grandmaster je film o strate, túžbe , láske, živote a smrti. Všetky tieto aspekty sú podobne ako v predchádzajúcich režisérových dielach prezentované minimalisticky, v stiesnených priestoroch, ktoré sú svojou pútavosťou takmer nulové. Ale podobne ako predchádzajúci Kaiov film Ashes of time Redux - aj Grandmaster je filmovou básňou aká nemá obdoby. Každý jeden súboj berie dych, vháňa slzy do očí a ku koncu zanechá tú najsilnejšiu katarziu. Filmová kritky si má prečo brúsiť zúbky nad analýzov tohto diela. Je neuveriteľne bohaté na symboly a potvrdzuje status Wong kar-Waia ako jedného z najlepších Hong Kongských režisérov súčasnosti. A Zhang Ziyi a Tony Leung vo svojich úlohách ako obvykle bezchybný. (28.04.2013)

"Škoda zničiť takú krásnu miestnosť." "Kung-fu je o presnosti. Pokiaľ sa čokoľvek rozbije, vyhrali ste." Ázijský Hollywood nespí, a opäť sa vytasil s filmom, ktorý si zachováva miestny punc, no zároveň je, hlavne po formálnej, ako aj štylistickej stránke ovplyvnený západom. A to zväčša neznačí nič dobré. Veľmajster nemá tú typickú atmosféru a "vôňu" snímok, kvôli ktorým Japonsko, Južnú Kóreu či Hong Kong sledujem. Má dobrých hercov (i keď Ziyi Zhang ma práve neokúzlila - a to ju kvôli iným filmom mám rád), výborné súboje a zaoberá sa takmer nevyčerpateľnou témou. Ale scenár je oproti Ip Manovi slušne vykastrovaný, dobová atmosféra tvorcom nič nehovorí a všetko to vyznieva akosi do prázdna. Všetko do nasilu vmestiť do jediného filmu, ubrať súbojov a miesto toho dodať viac krvi, zlámaných kostí a efektných dažďových scén okopírovaných z Matrixu je smutný pokus osloviť západné publikum a zapredať sa Hollywoodu bez ohľadu na vlastnú históriu, štýl, poetiku a ducha - teda nie žeby sa Wong nepokúšal o nejaké duchovné posolstvo, ale miesto toho, aby mi jeho film niečo dal, sa skôr cítim, akoby mi niečo vzal a zanechal prázdne miesto. Je to veľká škoda, tak premárnený potenciál sa vidí málokedy. 65% (27.01.2014)

Lehce to balancuje mezi dvema a trema hvezdama. Rovnou rikam, ze pokud vas nebavi cinske filmy, tak na to nekoukejte! Prvni polovina jeste jde, je k videni hodne stylu kung-fu a chapete dej. Druha pulka se zmeni ve zmet slatanych pribehu jednotlivych hrdinu a to zkrze pul stoleti. Navic nabizi jen minimum souboju, narozdil od cinskych hlubokych myslenek, ktere jsou pro bezneho divaka nic nerikajici a jde jen o nudny vyplneni casu... Film jako celek je spise nuda a nebyt prvni poloviny, byl by to odpad... (26.02.2014)

Yip Man, Wing Chun. To už jsem někde slyšel a viděl ne? Ano, Donnie Yen se s jeho postavou nesmazatelně zapsal do paměti a srdcí fandů filmů s bojovou tématikou, co jim může nabídnout The Grandmaster? Výborné herecké obsazení, bojové scény, které berou dech, hudbu u které jsem se vznášel v oblacích u Klanu létajících dýk, skvělý scénář, pomalé a rozvážné vypravěčské tempo, zajímavé postavy, to vše z tohoto filmu dělá výtečnou, životopisnou kung fu operu. (27.04.2013)

Nefunguje to jako kung-fu film ani životopis, protože to ani jedno není a nechce být. Jak už titul prozrazuje, je to zejména o údělu velmistra, jeho vztahu k bojovým uměním, žákům, a co je nejdůležitější, k dalším velmistrům. Yip Man není jediným objektem zkoumání. Kdybych mu přiřkl polovinu filmové stopáže, pravděpodobně bych lhal, neboť o prostor zápolí další postavy s vlastním osudem, společenským postavením a ideologií. Wongova pověstná hypersentizivita a experimentální přístup tentokrát nezprostředkovává emoce hrdinů, ale spíše módy jejich přístupu k závazku mistra bojových umění. _____ Deborah's theme pěkné a vkusně použité. (28.04.2013)