Lake Mungo

Pseudodokumenty začínajú byť (na môj vkus až okato) v móde, takže som po pár minútach začal premýšľať, či do prehrávača nevsuniem nejakú inú placku. Aj duchárskych záležitostí sme už my, horrorfani, pomerne prejedení, ale čosi ma predsa len do filmu vcuclo. Príjemná civilnosť, uveriteľné postavy, pomalé odkrývanie kariet. Čo je však najdôležitejšie, v istom momente, keď už to vyzeralo, že predsa len pôjde o rutinné, s naivitou hraničiace klišé, vydalo sa to zrazu inými, nečakanými cestičkami. Skrátka, kamsi inam. Nemôžem vám požičať mapu, lebo by som spoileroval, ale jedno hádam povedať môžem: lovenie duchov nie je najväčšou atrakciou tejto snímky - a ak, tak len lovenie duchov minulosti. Lake Mungo je v konečnom dôsledku viac než horrorom alebo thrillerom trpkou drámou o tom, ako málo poznáme svojich najbližších a že cenou za dodatočné zblíženie sa s nimi môže (či musí?) byť niekedy až smrť. P. S. Napriek tomu, čo som napísal na margo horrorovej diétnosti Lake Munga, je v ňom jedna sekvencia, ktorá mi srdce poslala expresným výťahom kamsi do najtemnejšieho suterénu. Ako keby ste na chvíľu čumeli do ksichtu Smrti. (13.02.2010)

*EREKCIA VŠETKÝCH CHLPOV* Pre mňa sú horory o duchoch najdesivejšie, pretože veľmi často pôsobia vierohodne a na duchov sa dá veriť veľmi ľahko. Bojím sa menej predstavy rozpitvania monštrom ako je napríklad votrelec, ale predstava ducha stojaceho za mojim chrbtom je oveľa trýznivejšia (aj teraz som sa za seba pozrel). Mungo pôsobí priemerne, a to najmä svojej prvej polovičke, kde sa príbeh odohráva podľa zabehaného duchárskeho scenára. Ani napriek tomu nie je však vhodné film odpísať, keďže vo svojej druhej polovičke sa zrazu vydáva smerom, ktorý nik nečakal. Zisťujeme, že hlavná hrdinka mala nejedno tajomstvo a že všetko podstatné sa nestalo po jej smrti, ale práve naopak, pred ňou. A je to vskutku neočakávané. Verdikt v 1 vete: Priemerný film, ktorému dávam štvrtú hviezdičku najmä za videonahrávku z Alicinho mobilu, z ktorej som mal skutočnú husiu kožu a stoporené všetky chlpy na tele. 15.08.2010 (15.08.2010)

Zákerný film stojaci na niekoľkých zásadnejších zvratoch, ktoré striedavo menia žáner z hororu na drámu a naopak (keď si myslíte, že ste sa nechali nachytať a vôbec nepozeráte horor, objaví sa racionálne nevysvetliteľný hororový záber). Páčilo sa mi to, mal som nad čím rozmýšľať a vytvárať vlastné sprisahanecké teórie. (23.01.2017)

Uživatel Lovin má naprostou pravdu. Přirovnávat to k Blair Witch nebo Paranolmal aktivity (sic!) je absurdní. U obou jmenovaných průměrný člověk zažije nečekaně pestrou škálu pocitů jako je omrzelost, znuděnost, zbytečnost, nespokojenost nebo nezajímavost, dále depresivní stavy a sklony k samohaně či sebevraždě. Protože ale Lake Mungo příliš nesklouzává ke zbytečnému blérwičení ani paranormálním aktivitám, nerozhoupe se ani jeden lustr a ani jedna hnusná kráva nefuní ze dvou milimetrů do kamery, je toto mystifikační dílko velice dobře skousnutelné. Já mystifikace rád, a i když jsem musel nejdřív vytrpět hodinu Navlastních očí, na konci se mi chlupy v podpaží, nose i uších strachy ježily tak, že jsem ještě druhý den ráno vypadal jako Goldblum, když vylezl z telepodu. (21.09.2012)

AFTER DARK HORRORFEST 4 (Dread, The Final, The Graves, Kill Theory, Lake Mungo, The Reeds, Hidden, ZMD: Zombies of Mass Destruction) Rádoby dokument v štýle Poughkeepsie Tapes, čiže archívne zábery prekladajú hovory postihnutých a blízkych tragédiou utopeného dievčaťa v jazere Mungo, tentoraz viac inklinuje k duchárskemu Paranormal Activity, pričom si zobral na paškál zjavujúcich sa duchov na fotkách. Tou najnezaujímavejšou formou podaný dokument, po ktorom mám chuť spätne pozdvihnúť hodnotenia pri PT či BWP a odporučiť tvorcov na Discovery Channel kde aj o obyčajnej veci dokážu spraviť dokument, podaný formou, ktorý sledujem s otvorenou hubou, samozrejme nie hodinu a pol. V prvej polovici nikam nesmerujúca nuda a v druhej až naivná prekombinovanosť. (07.02.2010)