Reklama

Reklama

Letters to God

  • Slovensko Listy Bohu
Trailer

Mladý chlapec, ktorý bojuje s rakovinou, píše listy Bohu, ktorými sa dotýka životov vo svojom okolí a v komunite a vzbudzuje nádej v každom, s kým príde do kontaktu. Nič netušiaci náhradný poštár s vlastným pohnutým životom sa čítaním listov zapletie do chlapcovej cesty a jeho rodiny. Inšpirujú ho, aby hľadal lepší život pre seba a vlastného syna, ktorého stratil kvôli závislosti od alkoholu. Príbeh o tom, čo sa stane, keď sa cesta viery jedného chlapca skríži s hľadaním zmyslu života jedného muža - a výsledkom je transformačná cesta, ktorá sa dotkne životov všetkých okolo nich. Tyler Doherty je výnimočný osemročný chlapec. Obklopený milujúcou rodinou a komunitou a vyzbrojený odvahou svojej viery čelí každodennému boju s rakovinou s odvahou a milosťou. Pre Tylera je Boh priateľom, učiteľom a najlepším priateľom na dopisovanie - Tylerove modlitby majú podobu listov, ktoré denne zostavuje a posiela. Listy sa dostanú do rúk Bradyho McDanielsa, obťažkaného poštára, ktorý stojí na životnej križovatke. Spočiatku je zmätený a rozpoltený, čo má s listami robiť. Ale rozhodnutie, ktoré nakoniec urobí, sa stane svedectvom tichej sily žiarivého ducha a neochvejnej viery jedného chlapca. (TV Lux)

(více)

Videa (1)

Trailer

Recenze (20)

AGAMENON 

všechny recenze uživatele

Neskutečně vyděračský počin, který se nám snaží zavrtat až do morku kosti a dolovat z nás emoce, na můj vkus až příliš. Přesto bych film uplně neodsoudil, je jasné, že když na scénáři a režii spolupracuje otec kluka, který posloužil jako předloha, tak se jistá glorifikace hlavního hrdiny dá čekat. S tou náboženskou agitkou bych tak silně neoperoval, jako někteří jiní, přesto je otázka, zda desetiletý kluk má tak silnou víru, byť na druhou stranu mu nic jiného nezbývalo. Nejsem ani nadšený, ani zhnusený, prostě klasický cajdák na nedělní odpoledne. ()

Mrs.Blue 

všechny recenze uživatele

Celé to byla jedna přefouknutá, náboženská bublina, co ne a ne prasknout. Věděla jsem do čeho jdu, ale že uslyším téměř v každé větě, jak je God skvělý, jsem fakt netušila. Sure, God incredibly loves you that's why he gave you a cancer! Nebýt toho nekonečného pánbíčkování, mohla jsem mít solidní filmový zážitek... ()

Reklama

kersten 

všechny recenze uživatele

Bohužiaľ, film nesplnil účel. Náboženské fimy mi až tak neprekážajú, ale toto bolo na môj vkus naozaj veľmi veľmi prehnané. Nudila som sa a tie kecy o Bohovi mi vyslovene prekážali, až liezli na nervy. Celý film pôsobil strašne silene, ako keby chcel za každú cenu dojať a každého diváka rozlútostiť tak, aby sa s tal lepším človekom a dal sa na vieru, lebo to je to naj. Ale dosiahol presný opak. Brrrrrr, už nikdy viac. Ešte raz podobný film a končím s vierou. Herecké výkony amatérske, akurát Tyler pôsobil sympaticky, inak nič viac ()

Arsenal83 

všechny recenze uživatele

Amatérskejšie spracovanie, ktoré sa snaží byť miestami vtipné, ale v závere vždy ide hlavne o tlačenku na slzy a samozrejme posolstvo viery, ktoré je však založené na skutočných udalostiach a to je tá hodnota väčšia. Nie je to film pre všetkých a už vôbec nie pre zarytých ateistov, ktorí odpadujú všetko duchovné, pre tých s otvorenou mysľou ale áno. Film je o sile viery a preto ju niektorí nepochopia, pretože ani nechcú. Argumenty typu, "keby existoval Boh, nebola by rakovina" alebo "Boh ťa tak miluje, že ti dal rakovinu" nemôžu obstáť, pretože podľa kresťanskej viery Boh zoslal na Zem aj svojho vlastného syna a tiež ho nezachránil pred krutou smrťou. Takže aj nad tým by sa mali niektorí zamyslieť. Že utrpenie aj smrť je súčasťou tej viery. Jeden užívateľ tu tiež píše, že ešte jeden taký film a končí s vierou. Tak čo je toto za vieru? ()

brumbrum 

všechny recenze uživatele

Viete, co je najhorsie pri tychto filmoch? Ze sa clovek zhrozi, kolko dementnych retardakov chodi po tejto zemi a zial i do tohoto fora. Ved ked nemam rad filmy o futbale, tak ich proste nepozeram. A ak je niekto nehladajuci ateista, tak predsa nevyhladava filmy o viere v Boha a dovere k Bohu, len aby ich potom mohol zotrvacne posliapat. Nenapada ma nic ine, ako ze dotycny uchyl nema nic uzitocne na praci, nez nenavistne sledovat pekny film a potom na neho nabryzgat. Ako ked ide hluchy na Beethovena a namiesto potlesku ziva a prdi. Pozorovanie diania na nasej mrnavej planete nas dovedie k poznaniu, ze ludia sa nedelia na bielych a ciernych, ani na studenych a teplych, ale na veriacich a neveriacich. Sudiac podla nenavistnych komentarov nizsie som sa domnieval, ze sa bude jednat o film plny zazrakov a zjaveni, ktorych je sice zdokumentovana neskutocna hromada nielen z historie, ale i dnesneho diania, hocikde, staci otvorit oci, citat a pocuvat - ale ocakaval som nespravne: film totiz ukazuje len jedno zomierajuce dieta, ktore sa modli k Bohu, cimz si udrziava silu az za prah smrti a popri bolestiach, chemoterapii a vyhliadke na blizku smrt, rozdava pokoj a lasku vsade navokol, coz je napokon ta jedina vec, ktora moze azda zakolajit nazad chudakov takeho kalibru, akych je kopa aj nizsie v ich naspinenych komentaroch. Jedovaty mix nenavisti, neinformovanosti a pysnej neochoty prijat cokolvek hlbsie nez dennu zranicu. Pismo o nich pise ako o tych, co im je pupok panom a hanba slavou. Su to presne ti sviniari, ktori hladiac na cistu lasku skonstatuju, ze je to hlupa agitacia, citajuc o Matke Tereze vykrucaju hubu a hladaju hocijaku motivaciu, len nie tu o lasku a viere k Bohu. Kolka prazdnota je nutna, ked pozerajuc na krasne diela hovado skonstatuje, ze autorovi slo len o zisk? A tak mi je smutno, i ked film bol az naivne jednoducho a ne-zazrakovo natoceny, proste len o detskej viere, na pamiatku deticiek, ktore prehrali boj s rakovinou. 4*. PS: Ked som mal 8 rokov a siel na Prve svate prijimanie, prosil som Boha, aby mi dal precitit svoju lasku; dospel som uz vtedy k poznaniu, ze temer nepocitujem Jeho lasku, ze ani neviem, co to vlastne je. Cakal som marne na zazrak, no neprichadzal, necitil som proste nic a bol som sklamany, ze to nefunguje. Prezit lasku sa totiz naplanovat ani vsugerovat neda; najma, ak dieta vyrasta v komplet posratom prostredi a lasku prakticky nikde nevidi. Vecer som zaspal u babky a nasi ma museli budit, aby som sa presunul do detskej izby na noc - ked som sa prebral, nahle ma zalialo neskutocne svetlo, teplo, laska, aku si zalostni babraci odtialto nedokazu ani zdaleka predstavit pri svojich biednych poteseniach svojho prazdneho zivota; vsetko prevysujuce vnimanie oslnujucej bezprostrednej Bozej pritomnosti sa mi prihodilo viac raz v zivote, a toto bolo prvy raz, velmi silne a konkretne, kde clovek presne vie, co a koho vnima, zazitok na cely zivot. Boh hovori ku kazdemu cloveku cele dejiny, staci Ho pocuvat. Ako sa da ale ovsem daco pocut, ked este aj hromada "krestanov" necita vobec jeho slova? Jednoduchy test uprimnosti pre ateistov: bol by som ochotny prijat, ze Boh existuje? Ak nie, koniec testu :-). Ak ano: precitam si kazdy den kusok z Pisma; pravidelne, kazdy den, aspon mesiac - a potom uvidim, ci su to definitivne halusky, alebo slova ziveho Boha, ktory ma vidi, pozna a miluje a velmi zretelne mi zacne menit zivot a hovorit ku mne; kusok zo Stareho zakona i Noveho na dany den sa da najst vzdy napr. tu: http://lc.kbs.sk Pokial niekto nikdy nebol na koncerte, ako moze vykladat, ze hudba neexistuje? Ale mam usmevnu dobre znamu skusenost, ze ti "najzarytejsi ateisti" vlastne nikdy nechceli nic od Boha pocut ani citat, pretoze je pohodlnejsie pysne rozumovat, nez zavriet hubu a risknut si daco precitat. () (méně) (více)

Galerie (34)

Reklama

Reklama