Jak jsem strávil tohle léto

Rozhodni se, spolehni se. Každé nové ráno, každý nový den. Robinsonáda obklíčena trochu jiným pohledem. Polidštění panenské přírody stahuje mrazivost i podstatu já čistým mlčením osamělosti ve vizuálně planoucí tkáni. Mentor a žák. Zkušenost a lehkovážnost. Pronásledovatel a pronásledovaný. Světlo rutiny rozeklané v pólu veršů pustinných, plání nehnutých. Zurčivá strohost psychologického úpatí. Zapadlý vzkaz v polozapomenutých rukách fotogenických exteriérů, charismatické útočiště Grigorije Dobrygina. Cesta je volná, povinnost si umanula, nerozvážnost usmýkala. (08.02.2015)

Prekvapenie, aj keď už samotný námet sluboval dosť. 3/4 filmu ide ako po masle, skvelé vykreslenie prostredia a celkom aj postáv. Iba "celkom" preto, pretože mladík je v poslednej 1/4 filmu dost divný a jeho správanie nie je ani v náznakoch vykreslené a teda predchádzalo mu. Menším mínusom je absencia hudby, ktorá by mi do toho dramatična velmi pasovala. Scenáristicky je film celkom zmáknutý, teda až na ten záver, režijne je to iba priemer (statická kamera, opakovanie sa tých istých uhlov záberov a pod). Každopádne odporúčam, už len kvôli originálnemu námetu a prostrediu. Hodnotenie: 80% (12.08.2013)

Už jen sledování krajiny byla nádhera. Líbí se mi tenhle mrazivý kus světa a zdejší krajina. Těžko říct jak by se kdokoli choval na tak odlehlém a specifickém místě. Mladý stážista se ve vypjaté situaci zhroutí a začne jednat paranoidně. Skvělé zahrané od obou hlavních postav. O sušených rybách si nechám zdát. Po technické stránce musím přiznat, že vůbec netuším co tam ti dva dělali. (29.11.2011)

Medzi najväčšie rozdiely medzi americkým a ruským filmom patrí, že od amerického viac-menej vieme čo môžeme čakať a od ruského nie. Možno odlúčenosť od civilizácie a samota, polárne dni a noci a možno len zámer scenáristu pohrať sa s divákom spôsobili aj tu v komentároch toľko nepochopiteľné skratové chovanie hlavného hrdinu. Každopádne zaujímavý a možno pre Hollywoodom odchovaného diváka nepochopiteľný film. (23.01.2012)

Filmom z meteostanice na Čukotke nikdy nehovorím nie! Ostáva len dúfať, že keď sa už podarilo automatizovať všetky majáky, u meteorologických staníc sa to nestane nikdy! Inak by sme prišli o takéto príbehy, kde sa ukazuje dôležitosť komunikácie, empatie či schopnosti odhadnúť charakter blížneho svojho. Pravdou je, že mladíkovo správanie je také, že svedomitý vedúci by mu nezveril ani obsluhu automatického výťahu. A jeho sociálne schopnosti sú na úrovni vlkmi odchovaného dieťaťa. Bohužiaľ. (07.12.2020)