Orlie pierko

Takze volne pokracovanie trilogie Kobaltova Veza - Husacie Pierko - Stratená dolina sa dockalo svojho roku vzniku hned 1971. Akurat nechapem ten "genialny mozog", ktory napadla tato myslienka natocit pokracovanie hned o rok. Herci ako Muller /Majster kat, Medena Veza, Na pochode sa vzdy nespieva/ su fajn (Rajniaka nemam rad/, ale vytratilo sa to caro z jednicky. Scenar sa toci ani sam presne nevie okolo coho, A nesuvisi s B, ale aspon reziserska praca pana Martina Obleceneho fajn, a aj sceneria tatranska tu je. Ale film je o Kobaltovej vezi bez Kobaltovej veze, nic nesuvisi s nicim, scenar ma plno logickych dier .... Nadherna tatranska priroda sama osebe vsak nestaci. Cunderlikova nema herecky talent Vasaryovej. A herecke vykony a aj dialogy su dost dementne -- Rajniak nevie hrat, akurat Mistrik ano, ale ani on film nezachrani.Ubudlo tragicnosti a pribudlo humoru. Ten sa vsak do tejto trilogie hodi najmenej. A vzdy som povazoval Husacie Pierko za precenovany film. 30 % (09.10.2013)

Souhlasim, ze Medena veza je lepsi, i tak je Orlie pierko nadprumerny ceskoslovensky film. Opet nadherna hudba Zdenka Lisky, krasna priroda a vyborni herci. Scenar ma jednoduchou dejovou linii, ale dokaze zaujmout. Zde jeste Andrea Cunderlikova vypada jako takova seda myska, aby se jen o par let proslavila v roli atraktivni Iny v Nemocnici na kraji mesta. (06.06.2015)

Pokračování "Medené veže" je z mého pohledu o dost povedenější, výrazná linka přátelství plní bez kýče mnohem lepší efekt, než v předešlém filmu. Příběh neoplývá ani takovou naivitou, postavám zkrátka věřím to, co hrají. Dva kamarádi se vracejí z vězení na stejné místo, které jim bylo nejmilejší, na horskou chatu Stratená dolina, aby mohli pokračovat v jejím provozu. Jenže se jim do cesty staví nadporučík, který je před dvěma lety dostal za mříže. Bývali kdysi kamarádi, situace je nyní však jiná. Ivan Mistrík s Ivanem Rajniakem versus Vlado Müller. Obsazení vynikající, hvězdnou sestavu doplňují krásná, mlaďoučká Andrea Čunderlíková (Tonka) a Július Vašek (Prašivec). Bitka v bazénu má ohromnou sílu a Július Vašek opět dokazuje, jakým velikým a dramatickým umělcem byl. Záběry na horské hřbety a přírodu jsou v kombinaci s širokoúhlým kinoformátem pastvou pro oči i duši. Zdeněk Liška střídá pár hudebních motivů a všechno do sebe krásně zapadá. (07.02.2023)

Nálada je celkom iná ako v Medenej veži, samozrejme chýbajú herci, ktorí sa tu už nemôžu objaviť. Miesto femme fatale namiesto Vášáryovej zaujalo mladé dievča zaťažené na starších mužov a nezostane len pri silných rečiach. Film si sám zo seba robí trochu paródiu a tak tu okrem bitky a šaškovania hlavných postáv dostala veľa priestoru dvojica buzerujúcich hraničných policajtov, z ktorých ten charizmatickejší vie prísť k rozumu v správnej chvíli. Pašovanie môže byť aj hobby a zbierka telegramov bude buď kompletná alebo sa príbeh môže skončiť úplne idylicky, čo si ja vyberám ako veľmi príjemný záver. –––– V Bratislave je v lete taká horúčava, že tam ľudia ležia prilepení na asfalt. –––– Tie dnešné dievky, bože môj, to by ti aj samo od seba vliezlo do postele. (30.12.2013)

„Každý raz môže skončiť v medvedej koži.“ Medená veža je Pán film. Film s  úžasnou mystickou horskou atmosférou, nádherným scenárom (o priateľstve a jeho zničení, o ženách a mužoch atď.) a v neposlednom rade obsahuje fantastické herecké obsadenie. Nanešťastie, o rok neskôr niekomu prišiel na um strašný nápad: nakrútiť pokračovanie. Nuž a tak sa preživší hrdinovia (inak výborní Ivanovia Rajniak a Mistrík, ale takýto zlý scenár nemali ani oni dvaja príliš veľkú šancu zachrániť resp. zamaskovať a to sa fakt snažia) vracajú na staré miesto. Z väzenia. Dobrý začiatok, ale bohužiaľ scenár sa následne rúti po nevydarených koľajniciach. Muži sa chcú vrátiť na „svoju“ chatu, lenže majú natoľko negatívne vzťahy s nadporučíkom Pardekom (z ktorého ani formát Vladimíra Müllera nedokázal urobiť realistickú postavu), že musia zísť dole do mesta. A tam... nič. Trocha pošpásujú s Prašivcom (Július Vašek), ponaťahujú sa s Pardekom, raz za čas sa im pod nohy primotá veselá sedemnásť a polročná nezbednica (19-ročná Andrea Čunderlíková) a to je asi tak všetko. Nevydarený je nanešťastie nielen scenár (nakrútiť pokračovanie o Medenej veži bez Medenej veže je blbosť), ale i réžia (smutným paradoxom je, že režíroval autor originálu). Nič nesúvisí s ničím, veci sa dejú kvôli scenáru, nie kvôli postavám. Postavy, ktoré sú od samého začiatku líčené negatívne, máme odrazu ľutovať a vidieť v nich človeka, kým postavy, ktoré sa silou mocou vzpierajú zjednodušujúcej charakteristike dobrý/zlý, sú nútené zrazu robiť veci, ktoré z nich robia figúrky bez psychológie. Že sa raz za čas ozve monumentálny hudobný ústredný motív, že dialógy odsýpajú („Čo sa toľko kolíšeš!“ – „Nevedela som, že sa nemôžem.“), že príroda je nádherná a že herci sú príliš veľké formáty na to, aby pokazili aj nekvalitne napísané postavy, je len taká drobná poľahčujúca skutočnosť. (01.01.2009)