Orlie pierko

Klasická dvojka, přežvýkané téma z jedničk, jako dvakrát spařený pytlík čaje, jakž takž obarví, ale už nemá vůbec žádnou chuť. Chyběl Kvietik i Vášáryová, příběh neměl sílu. Ališka, ten byl dobrý jen když použil původní hudbu z Medenej veže. Nastavovaná kaše. Potvrdila se mi moje neláska kČunderlíkové. Žádný výraz, žádná mimika,, jen unylost. Od Pěti holek na krku přes Orlie Pierko až k Nemocnici. Bezkrevná, bez emocí, nemastná neslaná. Jeden obličej na celý život. Dvojice kamarádů už nemá ten esprit jako trojice. Snad jen Vlado Müller tu dostal větší prostor, ale zase v něm neměl moc co hrát. Šťávu dodával Prašivec Julia Vaška, takový normální český, pravda slovenský, podrazáček. Ještěže alespoň ty Tatry zůstaly stejné. (17.08.2011)

Zatiaľ si nedovolím tvrdiť o prebratí prvkov z Medenej veži a ani dopad ostatných našinských filmov, ktoré sa týmito vysokohorskými drámami inšpirovali (Pokoj v duši ma napadne). Pravdupovediac, až na prehrávané romanticko-scenáristické finesy nemám moc čo vytknúť. Atmosféra je delikátna a necítiť žiadnu lacnú televíznosť. Určite si to ešte niekedy pozriem. (30.01.2014)

Dosť zbytočné pokračovanie dokonalej Medenej veže. Hrdinovia Orlieho pierka majú síce vybudované sympatie z predchádzajúceho dielu, ale druhý príbeh postráda jeho sviežosť - je to už len pesimistickejšia varianta, ktorej pôsobivosť je len nostalgiou za lepšími časmi MV. Stále však zábavnejšie ako tretí počin Stratená dolina. (05.05.2005)

Pokračovanie Medenej veže recyklovalo hlavný hudobný motív, postavy a zliezlo nadol nielen z hory do doliny ale aj kvalitatívne. Pritom to tak nemuselo byť. Takmer 2/3 času ukazujú postupný rozklad ľudí, ktorým zobrali zmysel žitia. Pašovacie fóriky sú len unavenou reakciou smutných chlapov. Umelecká filmová štúdia postupného alkoholického rozkladu sklamaných a mocou utlačených by bola skvelou poctou všetkým potácajúcim sa troskám, ktoré kedysi zažívali hviezdne hodiny, a ktorých sú plné odumierajúce stredoslovenské dediny. Podanie pomocnej policajnej ruky sľubne sa rozvíjajúci motív spoľahlivo znormalizovalo. (25.04.2005)

Kvalít Medenej veže to síce nedosiahlo, nebolo to ani tak poetické, ani až tak silné po príbehovej (+ dramatickej) stránke, no skrátka i keď to nedosiahlo ten status výnimočnosti ako prvá časť, tak si myslím, že aj toto voľné pokračovanie rozhodne malo čosi do seba a v žiadnom prípade by som nad ním nelámal palicu. Práve naopak, bolo mi sympatické, že sa tvorcovia tentokrát rozhodli ísť o trochu viac humornejšou cestou a teda nekopírovali predošlé postupy. A hoci sa to muselo zaobísť bez účasti Kvietika a Vášáryovej, táto papierovo obrovská strata vo výsledku až takým problémom nebola - dvaja Ivanovia zahrali opäť bravúrne (najmä teda Rajniak, rola Valéra bola nepochybne jeho životnou, podobne ako v jednotke aj tentokrát bol priam fantastický a jeho hlášky stoja za to), o trochu viac priestoru pre Vlada Müllera taktiež potešilo, no a Čunderlíková, tá bola zas krásna a pôsobila skutočne príjemne. Ostatne tak na mňa pôsobilo Orlie Pierko aj ako celok - príjemne a z času na čas aj úsmevne (v tom dobrom slova zmysle). Nech už sa práve odohrávalo čokoľvek, malo to taký ten nezameniteľný pozitívny náboj, ktorý už dnes žiaľ vo filmoch vidno len zriedkavo (a v tých slovenských je to tým dupľom raritou). No a také tie faktory ako vynikajúca hudba, krásne prostredie Vysokých Tatier a tak ďalej, tie sú samozrejmosťou a právom sa radia k hlavným zbraniam snímky. 4/5 (28.12.2014)