Režie:
Štefan UherScénář:
Milan FerkoKamera:
Stanislav SzomolányiHudba:
Ilja ZeljenkaHrají:
Marián Bernát, Jozef Gráf, Daniel Lapúnik, Brigita Hausnerová, Emília Došeková, Anna Grissová, Ľudovít Reiter, Tomáš Žilinčík, Michal Monček, Igor Hrabinský (více)Obsahy(1)
Film, ktorý vznikol podľa literárnej predlohy Milana Ferka rozpráva o vojnových časoch z pohľadu detských hrdinov a patrí v tomto smere spolu s filmom Stanislava Barabáša Pieseň o sivom holubovi medzi najlepšie filmy slovenskej kinematografie. Na pozadí udalostí na Slovensku medzi vypuknutím Slovenského národného povstania a oslobodením sledujeme osudy malých hrdinov s ich detskými starosťami i radosťami. Stávame sa svedkami ich objavovania okolitého sveta, sexuality, komentovania ľudí a udalostí a v neposlednom rade i túžby po dospelosti, ktorú v tomto prípade paradoxne predstavuje puška. Mozaikovité rozprávanie však okrem dychtivého poznávania mladých hrdinov sprevádzajú nestále stretnutia so smrťou alebo aspoň hrozba jej zjavenia. Film Keby som mal pušku patrí do Zlatého fondu Slovenskej kinematografie a zaslúžili sa o to okrem režiséra Štefana Uhra aj kameraman Stanislav Szomolányi, hudobný skladateľ Iľja Zeljenka, strihač Max Remeň a v neposlednom rade herecké obsadenie (oficiální text distributora)
(více)Recenze (36)
Filmy Štefana Uhra ma nedokázali nadchnúť, jeho poetiku som nechápal a filmové videnie neobdivoval. Nebolo tomu inak ani pri tomto filme. Jeho jedinou prednosťou bolo videnie vojnových, dejinných udalostí očami chlapca. Niektoré scény ma celkom zaujali, ale v rámci celku sa utápali v popisnosti, dokumentaristickom pohľade a z môjho hľadiska aj v určitej nevierohodnosti a strojenosti. Aj keď sa v popiske píše o ňom, ako o jednom z najlepších filmov slovenskej kinematografie, nemôžem sa s týmto názorom stotožniť. ()
Film, ktory rozhodne patri do fondu Ceskoslovenskej kynematografyje. Krasne vykreslenie reality SNP a oslobodzovania SR /mali na starosti sovietski generali Konev a Malinovskij/ ocami malych deti. Deti objavuju sexualitu, okolity svet a ludi, a popritom sa chystaju dost zasadne udalosti z domacej historie. Kvalita, a dalsi dokaz toho, ze normalizacna tvorba sa da stale pozerat. 56 % ()
Z hlediska celé Uherovi tvorba nebo slovenského válečného filmu nejde o žádný předělový snímek. Scénárista Milan Ferko se pokusil o pohled na válku očima malých chlapců, což zůstává hlavní předností filmu. Poetická linka ve snění dětských hrdinů, je podbarevená příjemnou Zeljenkovou hudbou. Pěkný vtípek ve 44 minutě filmu, kdy řezník vyměňuje prasečí hlavu ve výkladu za bystu Hitlera. Je vidět nápis E. Grečmer, což lze vnímat jako odkaz na kolegu režiséra Eduarda Grečnera. Challenge Tour 2015: 30 dní se světovou kinematografií. ()
„Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom.“ – „My chleba nemáme“. Adaptácia románu Milana Ferka, pričom autor literárnej predlohy aj napísal scenár. Poetický film, na ktorom je zvláštne, že sa staneme svedkami ukážkových beštialít, s ktorými sa spájala nielen Druhá svetová vojna (popravy Židov, smrteľné nebezpečenstvo hroziace tzv. „Bielym Židom“, každodenná prítomnosť nepriateľských nacistických vojsk zasahujúcich do bežného života miestnych obyvateľov), ale tiež prvá polovica 2O. storočia na slovenskom vidieku (ťažká robota, úmrtia detí, chudoba), ale keďže ich sledujeme z pohľadu nevinného chlapca, ktorý sa ešte len začína opatrne sexuálne prebúdzať, všetko pôsobí nevinne, ba až milo, pôvabne a bezstarostne. Čo je extrémny kontrast voči všetkému tomu zlu, smútku a tragédiám. Súčasťou deja sú i chlapcove predstavy. Tvorcovia skvele vystihli nielen charakter národa ako takého, ale i jednotlivcov: nachádzajú sa tu ľudia, ktorí pre dobro nemajú problém obetovať svoj vlastný život, ako i kolaboranti a „praví Slováci“, ktorí v sekunde udajú suseda za pomoc partizánom a spokojne sa smejú, keď ho náckovia vezú na splynovanie. Osobne oceňujem zaznamenanie rôznych „folk“ vecí, tradície, zvyky, povery atď., ktoré na slovenskom vidieku ešte na začiatku 2O. storočia boli absolútne bežné (počarovanie, zlý duch, hady kradnúce kravám mlieko). Postavy ma každopádne nebavili, azda až na invalidného otca, u ktorého som si neustále vravel „je to Jozef Kroner, nie je to Jozef Kroner“ a nakoniec som zistil, že je to brat Jozefa Kronera Ludvík. Detské postavy ma však nebavili, vlastne ani zvyšné dospelé. Scenáru chýbala celistvosť, skôr to boli epizódne poviedky, než klasický príbeh. To by až tak nevadilo, ale mnohé „epizódy“ ma skrátka nebavili. A koniec bol taký... nijaký. Scénu s predkožkou nekomentujem; to režíroval Will Ferrell? ()
Je to dobrý film, ale ve srovnání s Uherovou předchozí tvorbou šedesátých let (např. Organ, Slunko v sieti) bohužel zaostává. Dost se na tom podepsalo jak přepisování scénáře, tak nucená změna režiséra (původně měl film režírovat Elo Havetta). A bohužel neobstojí ani před Piesňou o sivom holubovi, která byla natočena o deset let dříve. Jako ano, rozhodně stojí Keby som mal pušku za vidění, ale už to zkrátka není ono. Na vysoké úrovni ovšem zůstává výborná kamera Stanislava Szomolányiho a hudba Ilji Zelenky. ()
Galerie (8)
Photo © Slovenský filmový ústav
Zajímavosti (2)
- Film sa natáčal v lokalitách Papradno, Jasenica, Veľké Rovné, Maninská úžina a Plavecký Mikuláš. (dyfur)
- Film mal v pláne natočiť najskôr režisér Elo Havetta. (Raccoon.city)
Reklama