Kokuhaku

Je to perfektná mierne thrillerovo ladená dráma. Má skvelý príbeh o stredoškolskej učiteľke, ktorá prišla o svoju malú dcéru, ale keďže sa jej podarilo zistiť, že to nebola nehoda, ako sa pôvodne myslelo, ale to zámerne spôsobila dvojica jej študentov, ktorí ale kvôli nízkemu veku nemôžu byť plnohodnotne potrestaní, rozhodla sa konať a vymyslela si svoju vlastnú pomstu. A tá začne dlhodobo výrazne ovplyvňovať nielen vrahov, ale aj ich okolie. Spracovanie je vynikajúce, tu je už od úplného začiatku jasné, že sa bude jednať o výnimočnú záležitosť a výsledok ani v najmenšom nesklame. Tému pomsty mám veľmi rád a to prakticky v jej akejkoľvek podobe, tentoraz je to opäť niečo nové, s čím som sa v podobných filmoch ešte nestretol, ale vyšlo to skutočne perfektne. Nájde sa tu aj mnoho prvkov, ktoré mám veľmi rád a tak vôbec nevadí, že celá úvodná polhodina sa odohráva prakticky len v jednej triede, kde je v popredí učiteľka a dá sa dozvedieť takmer všetko dôležité, podané je to tak skvelo, že to až berie dych a bol som z toho skutočne nadšený, ale úroveň filmu sa našťastie ani následne vôbec nezníži. Miesto bežnej žánrovej gradácie je toto podané skôr tou dramatickou formou, s čím tiež nemám problém, všetky dôležité postavy dostanú svoj priestor, pričom majú aj samostatné kapitoly kde sa dajú dozvedieť nielen ich motivácie a ciele, prípadne následky pomsty, ale vlastne aj nazrieť do ich vnútra a keďže ani jedna z postáv nie je čiernobiela a vždy sa jedná o nejaký ten typ psychopata, rozhodne tu má čo zaujať. A rozhodne nesklame ani celá záverečná fáza, toto sa mimoriadne vydarilo. Takže tu o ničom inom, ako úplnom nadšení nemôže byť ani reči, vynikajúca záležitosť od prvej do poslednej minúty, kde je potenciál každej scény využitý naplno. Herecké obsadenie je výborné, charizmatická Takako Matsu v hlavnej úlohe, skvelá Ai Hashimoto, ktorá mi asi ešte zo všetkých sedela najviac, zaujímavá dvojica vrahov a ešte dostatok vydarených vedľajších postáv. Réžia a technická stránka sú perfektné, vynikajúca vizuálna stránka, tu je snáď každý záber dovedený k dokonalosti, skvelá atmosféra a celé to originálne prevedenie, toto sa nesmierne vydarilo. A k tomu ešte skvelá hudba, ktorá z mnohých scén robí nezabudnuteľnú záležitosť. Confessions je vynikajúce a originálne dielo, ktoré ma ani po viacerých pozretiach vôbec nesklamalo, práve naopak, mám pocit, že ma stále baví viac, jeden z najlepších filmov, aké som vôbec videl. 92% (29.03.2012)

Davam 4*, ale ted muj nazor. Tento film uz nechci nikdy videt. Nelibilo se mi co se tam delo a podle mne je meli bud vsechny zavrit do ustavu nebo nevim.. Cim vice sleduji japonskou kinematografii, tim vice zjistuji, ze to asi neni ma krevni skupina. Ale polame to dost psychiku. Proto film jako takovy uznavam. (06.06.2015)

Od filmu s názvom "Spovede" som čakal všeličo. Trebárs vzťahovú drámu, to vyzeralo ako očividná možnosť. Alebo romantická komédia, to sa tiež nezdalo byť úplne nepravdepodobné. Ale toto? Uuuufffff. BRILANTNE natočená, temná psychologická story s fantastickými hereckými výkonmi, mrazivejšia ako mŕtvola v chladničke. Po kladnej postave ani stopa, každý je tam v istom uhle pohľadu neuveriteľná sviňa. Dokonalý recept na depku pre slabšie povahy. Tetsuya Nakashima bude evidentne veľký šéf. Takto perfektne vybrúsený a istou rukou vedený film som od mne neznámeho režiséra nevidel už roky. (21.10.2012)

Neviem, či dnes na školách funguje mliečny program. V časoch školskej dochádzky sme denne na desiatu dostávali zadarmo sáčik s mliekom. Neskôr pribudol makom posypaný sladký rožok. Pre spestrenie mlieko sem-tam nahradil ovocný kyslomliečny nápoj Dolinka. Mlieko bolo dodávané v umelohmotných prepravkách. Vždy jedno-dve umelé vrecká pri prenose v prepravke praskli a mlieko z nich vytieklo. Hodiny roztečená biela maglajzovitá sračka na dne prepravky smrdela jak fras. Čo sme sa s týmto darom spoločnosti navyvádzali nechutností! Pravda je, že nám do mlieka triedna učiteľka nevstrekla krv nakazenú HIV vírusom. No po škole sa aj tak motalo pár zástupcov pedagogického zboru so sadistickými sklonmi. Výchovnými metódami, ktoré si s rozkošou skúšali na nás, spôsobili v detských dušiach trvalé jazvy. Je jasné, že Kokuhaku je hyperbolické posolstvo. No trefne odzrkadľuje nielen úroveň dnešnej mládeže bez mravného kódexu a odvahy, vzhliadajúcej sa často len vo svojich ochraniteľských rodičovských vzoroch. Pre ich pozornosť urobia čokoľvek. Takmer totožná spoločnosť krutých detí a učiteľov na stredných a základných školách, bez morálky a súcitu, bola i v ČSSR. (29.10.2020)

Už tradične japonsky preexponovaný psychodramatický kúsok, ktorý kladie veľa otázok a nastoľuje morálne dilemy. Všetko je tu dohnané do krajnosti, čo je na jednej strane fajn, pretože to len zvýrazňuje silu výpovedí, na druhej strane to po čase pôsobí až samoúčelne a zbytočne teatrálne (po cca 30tej spomaľovačke moja frustračná tolerancia skolabovala:). Prvý a posledný dojem z filmu je veľmi silný, prostriedok je skôr vata, ktorá je prekvapujúco amorfná a úprimne, nudná. Všetky témy, ktoré film nastoľuje a zobrazuje- o vine a treste, o zodpovednosti za svoje činy, o tretnosprávnej zodpovednosti mladistvých atď -to je veľmi záslužné a odvážne, rád si o nich podiskutujem a je potrebné ich riešiť. Ale čisto z filmového hľadiska nie som "vo vytržení", hoci sa nesporne jedná o kvalitný snímok. Skôr 3,5*/5 (09.08.2011)