O bozích a lidech

Meditatívny? Duchovný? Filozofický? Čítam si komentáre a nestačím žasnúť. Zbožňujem duchovné filmy, ale o tomto spojení mám ja trochu iné predstavy. Film, ktorý mi nedovolil dotknúť sa postáv, film, ktorý postráda hĺbku a ktorý je vyprahnutejší než saharská púšť. Beauvois sa tak úporne snažil o vznešené artové umenie, že úplne pritom zabudol na to, že takáto dráma potrebuje najmä silný príbeh a psychologické vypiplanie postáv, no tu absentujú základné filmové postupy. Malickove obrazy o vnútornej opustenosti (Nový svet) alebo len Croweova ruka spočívajúca na obilnom poli (Gladiátor) pre mňa predstavujú duchovnejšie, emocionálnejšie zážitky než tento rádoby náboženský film. A to, že nás núti snáď každých 10 minút pretrpieť mníšske biblické ódy, z neho ešte hlboké existenciálne dielo nerobí. (26.05.2012)

Na můj vkus přílis artový a meditativní snímek, působící místy jako dokument z křesťanské komunity. Ano, je hlubokymslný, ale myšlenky, jimiž se zabývá, bůhví jak revoluční a vyjímečné nejsou. Pro mne je největší záhadou, jak se mniši dokáží naučit tak nepravidelně neharmonické a nerytmické melodie svých náboženských básní. (21.03.2011)

Výborný film o mnišské komunitě v Alžírsku v době propukajících teroristických akcí islamistů. Představuje hluboké podobenství života křesťanských hodnot víry, naděje a lásky ve světě islámu. Přestože je zde křesťanství cizí či nepatřičné, vztah místních s mnichy je oboustranně přátelský, naplňující a přínosný. Dokud se neobjeví náboženský fanatismus ničící vše okolo sebe a burcující podobný fanatismus ze strany vlády. Takový fanatismus nemá základní víru v člověka obsaženou v každém náboženství, bez které není možné soužití lidí, láska k lidem, ani dialog lidí vyznávající jiné názory a hodnoty. Jak se vyrovnat s tímto setkáním, se světem bez pozitivního vztahu ke všemu lidskému? Je možné v takovém světě dále žít se svojí odlišnou vírou, nadějí a láskou? Nebo je lepší zvolit útěk do bezpečí a opustit vše a všechny blízké? (04.01.2014)

Najpravdivejšia veta príde asi v strede filmu: „Ľudia nikdy nepáchajú zlo tak ochotne, ako je to v mene náboženstva.“ Aktuálne máme takýto názorný príklad v jednom peknom náboženstve zvanom islam. A pritom tí fundamentalisti ani korán nečítali, nepoznajú ho, nerozumejú mu, len sa nechajú hlúpo zmanipulovať. Aj toto tu môžeme vidieť. Pozabíjať ľudí, ktorí nikomu nič zlé nerobia, naopak pomáhajú okoliu, to si vyžaduje naozaj nulové svedomie. Snímok ukazuje skutočné udalosti z jedného neznámeho miesta presvedčivo a zrozumiteľne. Nebyť mnohých modlitebných scén, mohlo to byť aj za 5 hviezd. Predzáverečná scéna s hudbou z Labutieho jazera bola poetická. (04.08.2016)

Na môj vkus sa to až príliš vlieklo a množstvo scén pôsobilo len ako predstavenie každodenného života týchto odhodlaných mníchov. Celý film sa niesol v duchu akejsi dilemy, či je lepšie zostať alebo odísť pred blížiacou sa hrozbou ozbrojených rebelov. Miestami to pôsobilo až príliš lyricky, a to ja pri filmoch, ktoré sa snažia pôsobiť ako drámy fakt nemusím. Ale uznávam, že námetovo to bolo naozaj zaujímavé a aj sledovať tie vzájomné vzťahy mníchov a ich názorové úvahy o budúcnosti. Ten koniec prišiel tak náhle, až som bol sklamaný, že mu bolo venované toľko málo priestoru, čo je naozaj veľká škoda. No ten záverečný monológ bol naozaj silný, taká výnimočná bodka za celým tým fádnym podaním celého príbehu. (15.10.2014)