Náš den přijde

[MFF 2011, Karlovy Vary] (SPOILERS) "Ginger's revenge has begun..." Sledovať debut "zúrivého básnika" Romaina Gavrasa (ďalej R.G.) v útrobách veľkého sálu hotelu Termal je zážítok na môj veru abnormálny a ak sa z neho ešte k tomu vyliahne kanonický "masterpiece" o prehlboko zakorenenej inklinácii ku xenofóbii, diskriminácii a predsudkom, tak mi neostáva nič iné, ako len chŕliť oslavné tamtamy. A pravdu povediac, ani neviem kde začať. Takže na preskáčku._______Triumfálnym trikom mi príde najmä dôkladné vystupňovanie celého rozprávania, ktoré sprvu laškuje pomocou vyhrotených srandičiek-chytá príchuť pálivej komédie (vyrývanie, "gotička", moped, dievčatko…) ale-akonáhle dôjde k výmene buričských rolí-dej sa postupne mení a ústi v psychopatickú "hell ride" s nabitou kušou, vyholeními hlavami a majestátnym terorom. Ono vyšpičkovanie do samej krajnosti sa niekomu môže javiť ako skutok ostentatívny/bezcieľny, lenže R.G. (rovnako ako Gaspar Noé) touto hyperbolizáciou vynáša svoje nespratné "prvorodeniatko" do úplne iných, málo objavovaných sfér výchovy/ovplyvňovania diváka a stvrdzuje tak obrovitú predispozíciu k neskoršej, (potencionálu plnej) tvorbe. Takéto hrotenie/preháňanie sa prejavuje predovšetkým forsírovaním explicitnosti, ktorá sa dotýka znehodnocovania/zneužívania ošemetných zákutí-teda homosexuality (svatba), vlastenectva (výkriky) či sexuálnej delikvencie (nespútané vyvádzanie s neplnoletými slečnami) za účelom neústupčivého odboja. Zjednodušene ide o násilné ublíženia na zdravý (bitky, útoky) alebo zaručené drancovanie nervov cez ponižujúce chovanie (vírivka, obchod) s tým, že adekvátna (!) motívacia k týmto extrémistickým činom nejestvuje a asociálnemu anarchizmu je dodávaná ešte istá, pre mnohých neprijateľná poetičnosť (pláž, rečnenie, svetlica). Bystrohlavý antagonizmus, ktorým R.G. stavia na pranier skazenosť našej spoločnosti a činí tak obzvlášt neprispôsobivou, no za to podmaňujúcou cestou._______Nemenej dôležitým článkom je grandiózne obsadenie ústrednej, nemálo zbesilej dvojice. Extraordinárny Vincent Cassel ako Patrick-živnostník poskytujúci poradenské služby a zamestnaním otrávený zošedivelý "brunet"/extrovert túžiaci po udávaní nemravnostných lekcií-po vzrušení. Šokézny Olivier Barthelemy ako Réne-okolím večne utláčaný a od malička šikanovaný hustovlasý "brunet"/introvert plný zlosti-zarmútenosti-zúfalosti, hľadajúc únikový koridor z mínového poľa-z útlaku._______Atmosferické a nervy drásajúce scény podfarbuje "na mieru ušitý" OST od ďalšieho legitímneho člena "Ed Bangerov"-SebastiANa. Bezuzdné klavírne melódie, ktoré obmieňajú gniavivé/napínavé, nadnášajúce/skľúčujúce tóny presne dokresľujú prebiehajúce šialenstvo, krivdu, vieru-nenávisť. Sebastianovi Akchotéovi sa fakt darí počastovať snímok "feelingom" priamej pálčivosti a puncom "neriedenej" osudovosti._______"Notre jour viendra" je perfídne parádnym pokochaním sa nad tvorcovským umom a smelosťou, má obdobnú drzosť/uletenosť ako Zombieho "Vyvrženci z pekla", na place pobehujú (post)tarantinovsky napísané charaktery a celok ovplýva zádúšivou katarziou. R.G. čo by syn oskarového Costy-Gavrasa jasne preukazuje, že jeho vplyv nekončí iba pri početnom produkovaní krátkometrážných formátov (zákázky od zvučných mien-Simian Mobile Disco, Justice, M.I.A., Dj Mehdi, Last Shadow Puppets, etc.) alebo pri jednom uspokojivo zostrihanom turné "A Cross the Universe", ale "vzburou ryšavých" prvotne siaha do výšin artového neba a váženého zenitu sa dúfam dotkne už čoskoro. (05.07.2011) (méně) (více)