Úkryt

Nemôžem uveriť tomu, čo som práve videl. Jedna veľká psycho paráda. Máme možnosť sledovať pomalý, drtivý rozklad osobnosti hlavného hrdinu, od stavu relatívneho šťastia a pohody až na samé dno, všetko za doprovodu nádhernej a precíznej audiovizuálnej zložky. Film je unikátny z viacerých dôvodov. Napríklad aj keď je neobyčajne tichý, komorný a pomalý (po všetkých stránkach, dokonca aj čo sa týka hercov) v konečnom dôsledku však v závere vo mne vyvolal emocionálnu bombu, hlučný energický koncert. Neviem ako to režisér dokázal, ale dokázal to, lámem si nad tým hlavu a neviem prísť na to čo je za tým. Hotové filmové kúzlo. Hlavný hrdina pomaly, postupne upadá do pasti preludov a halucinácií, na základe ktorých si nemôže byť ničím istý. Nielen svojou rodinou, ale dokonca ani vecami a neujde ani sám pred sebou. Skúša s tým niečo urobiť, ale všetko je márne. Veci v jeho vnútri sa znížili na základnú úroveň a začínajú prevažovať hlavne inštinkty ochrancu a pudu sebazáchovy. Neviditeľná ruka ho núti robiť veci, ktorým ani sám nerozumie, ale robí ich. Koniec ma rozsekal na cucky, je dvojzmyselný s dvomi možnými vysvetleniami, vizuálne krásny a už dávno som nemal taký pocit mrazenia a úzkosti. Vlastne celým filmom ma sprevádzal nepríjmený, neurčitý pocit ako keď človek tuší niečo zlé, čomu nemôže zabrániť, na záver však všetko exploduje s obrovskou energiou, zostane iba úzkosť a šok. Úzkosť a desivá predstava pretavená na filmové plátno, aj tak sa dá vnímať tento snímok. Naozaj skvelá režisérska práca, filmarina ako lusk. Odporúčam pozerať v HD kvalite. (12.07.2014)

Imponuje mi vidiecke prostredie obývané prostými typmi, ktorých životy sa potýkajú s problémami rôznorodého rázu. Neprekáža mi pomalé tempo, perly vyhľadám v nezávislých rybníkoch a slintám pri pokusoch filmárov ponechať multiplexového diváka vlastnej nechápavosti a unudenému výrazu v tvári. To sú atribúty, ktorými disponuje i Nicholsov titul, no faktorov, prečo jeho počin nemôžem označiť za viac, než snaživú prácu nadaného študenta, ktorý sa musí na svojej filmovej púti ešte mnohému učiť, je hneď niekoľko. Akceptujem, že kronika filmových postáv s narušenou duševnou rovnováhou by nemala byť paletou jedincov, s ktorými by ste chceli okamžite tráviť svoj drahocenný čas, a preto si i Michael Shannon, majúci patent na podobný typ úloh, pravdepodobne nezíska vaše sympatie, no jeho herecká presnosť je najväčším pozitívom filmu. Pomalé budovanie napätia a emočnej vypätosti postáv mierne dopláca na dramatickú nerovnomernosť, na ktorej sa prejavuje prehnaná minutáž, no minimálne sekvencie odohrávajúce sa v stiesnenom podzemnom bunkri hodnotím o hviezdičku vyššie ako celkový film. Za samoúčelné a klišéovité považujem snové sekvencie, až na úvodnú, nakoľko v prípade nasledujúcich som nemal problém identifikovať, kedy sa film nachádza v realite a kedy v mysli titulnej postavy. Ich stvárnenie je výborné, no ich samoúčelnosť mi evokovala tisícky tuctových lacných hororov, čo však považujem hlavne za svoj subjektívny problém, nakoľko ma už dlhšiu dobu zaujíma viacej psychológia postáv, než efekty. Nad stavom súčasnej americkej produkcie možno až príliš predpojato lámem palicu skôr, ako sa oboznámim s konkrétnym výsledkom, preto ma každý podobný príspevok núti veriť v lepšie filmové zajtrajšky. (25.06.2012)

Mnohovrstevnatý inteligentní snímek, ve kterém si každý (vnímavý) divák najde to své. S lehkostí odvyprávěný, umně si s divákem pohrávající, ale beroucí jej za rovnocenného partnera a nesnažící se (velké díky) za každou cenu šokovat. Když se vám navíc pro vaše vyprávění (vizi), podaří najít typově přesné herce, schopné pojmout hned několik poloh (pro verbala a spol-hereckých) najednou, jakými bezesporu J. Chastain resp. M. Shannon v současnosti jsou, můžete příběh směle vystavět na pomezí hned několika žánrů. Divákovi myšlenky se tak mění jako počasí před domem Curtise. SPOILER! Od úvodního (lehce) pesimistického „ doprdele, zase další, dávno vyčpělá, mysteriózní variace alá Shyamalan“, přes tohle vypadá na vskutku umně vystavěné psychologické rodinné drama, až po apokalyptické „blázince jsou přecpané vnímavými (schizofrenními) vizionáři a po ulicích se volně pohybují šílenci“, aby si nakonec divák......zakrojil ten kousek dortu, který je mu (nej)bližší. Já jsem již od plenek vybíravý jazíček a tak jsem si s dovolením zakrojil ze všech stran. 90% (16.12.2013)

Pokud máte rádi minimalistické tempo filmů, tak Take Shelter je přesně pro vás. Budovaní napětí a strachu z nastávající katastrofy je udělano skvěle. Herecké výkony taky parádní, akorát mi někdy nesedlo chování manželky Curtise, ale to se dá překousnout. Take Shelter je podobný film jako Melancholie, ale Melancholie byla přece jen o parník lepší. (12.05.2012)

Psychologická dráma o mužovi, ktorý začne trpieť podivnými nočnými morami a postupne uverí, že sú predzvesťou búrky apokalyptických rozmerov, ktorá sa u nich má objaviť. Všetku svoju energiu i čas teda začne venovať výstavbe podzemného bunkra a stáva sa tým natoľko posadnutý, až sa odsudzuje nielen svojmu okoliu, ale aj rodine a všetkému, na čom mu doteraz záležalo. Zároveň si však sám sebou nie je istý a tak popri návštevách psychiatra zvádza vnútorný boj medzi svojimi víziami a reálnym svetom. Miestami som sa nudil, keďže konverzačné drámy v ktorých sa udeje málo nie sú práve mojou šálkou čaju a pozerám ich väčšinou len keď v nich hrá nejaký môj obľúbenec. Michaela Shannona som ale doteraz neregistroval, no v niektorých momentoch mi pripomenul Joaquina Phoenixa v Znameniach (a nie je to jediná vec, ktorú majú tieto filmy spoločné). Je fajn, že rozvláčnosť príbehu pretli jeho drsné vízie a pár napínavých chvíľ, ináč by som zrejme nepridal 4.hviezdicu čisto za vkusný, uspokojivý záver. (29.01.2012)