Konfident

Bilbordu s J. Mádlom som asi 2 týždne nevenoval takmer žiadnu pozornosť. Hovorím si, zase jedna z jeho pubertálnych komédií, ale potom som zazrel malými písmenami napísané meno režiséra - Juraj Nvota. A v tom momente som bol rozhodnutý ísť do kina. Je to fajn pocit, byť pri tom, keď sa slovenská kinematografia postupne hrabe z hrobu von. Nvota na to má. Už Muzikou dokázal, že áno a dokázal to znova. Mádl na moje prekvapenie zapadol veľmi dobre a prekvapil ma. V ostatných úlohách i tých menších, je množstvo známych i neznámych hercov. Najviac priestoru dostáva rádioamatér Adam s manželkou, ale i eštebáci s Vetchým a Budařom na čele. Príbeh dokáže zaujať, dialógy mi nepripadali trápne, ako sa v poslednej dobe často stáva (iba sem-tam), hudba je skvelá a napríklad scény so stíhačkami sú úplne bombové. Krátke, ale účinné. Ich prelety v kine vytrhávali sedačky...Na filme je vidno i nemalý rozpočet a koprodukcia Slovensko, Česko, Poľsko sa vydarila a film dokáže uspokojiť diváka v každej z týchto krajín. Asi najviac ma pobavil záver s pointou, Hajdu s výťahom a farebným televízorom i jeho žena (Nvotová), ktorá od zlosti tresla z dverami. Aj súdruhovia eštebáci, chcú mať farebnú telku...60%. (02.05.2012)

Ak je v slovenskom filme deficit tém, tak je to naša minulosť. Absencia reflexie národa raz musí skončiť a Eštebák je filmovým pionierom. Distribučné označenie ako trpká komédia môže zvádzať k omylu, lebo trpkosť prevláda vo všetkých smeroch a komediálnosť je naznačená len v dvoch-troch scénach, ktoré sú však skôr parodické. Ale majú svoje opodstatnenie. Veď najväčšou zbraňou slabých je vždy len humor a opísané situácie v príbehu, akokoľvek krajné, si zaslúžia odľahčenie. Možno práve toho humoru je málo a téma by si zaslúžila viacej komiky, aby bola absurdnosť eštebáckej témy lepšie predostrená mladšiemu publiku. Scenárista Ľubomír Slivka sa však rozhodol inak a svojím podaním vsadil na staršieho diváka. Ten si lepšie pamätá temnú dobu a mnohí majú aj stále čerstvú spomienku na represie režimu. Hoci sledujeme osud mladého rádioamatéra od čias vojenskej základnej služby, kedy bol priamym aktérom popravy utečenca zo socialistického raja ( 1966 ) až po počiatok normalizačných praktík ( 1970 ), hrdinová doba temna je dávkovaná postupne, systematicky až po nezmieriteľný odpor k vlastnej práci. V tomto sa zaskvel Jirka Mádl, ktorý ma nadmieru prekvapil svojím vyzretým herectvom, lebo som ho vždy považoval za zaškatuľkovaného teen-hrdinu priblblých komédií. Oceniť treba aj Ondřeja Vetchého a Jana Budařa, ktorí svojim postavám zástupcov režimu dali pečať hajzlíkov prvého kalibru a tragikomicky sa k nim pridal tretí, ktorého meno nespomeniem, lebo by som spoileroval. Po technickej stránke je snímok Juraja Nvotu prekvapivým počinom. Na jednej strane dokáže vytvoriť priam desivú komornú scenériu, na stránke druhej sa nebojí pustiť do akčných leteckých záberov ( v tomto prípade určite aj zásluhou dobrej kamery Jana Malířa ). Celkový dojem je vyjadrený v hodnotení, určite však zazlievam príbehu, že je obdarený množstvom motívov, ktoré sú spočiatku nečitateľné a až čas zabezpečí, že všetko do všetkého zapadne ako puzzle. Druhý komentár. (20.04.2012)

eŠteBák pôsobí dojmom pilotného dielu ambiciózneho televízneho seriálu reflektujúceho dobu. Tézovitosť až strach, absencia emócií, neživotné, čítankové dialógy voňajúce divadelnosťou na sto honov. Napadá ma viackrát v komentároch spomínaný verejnoprávny skvost "Vyprávěj". Po skončení náhodne pozretej jednej časti som mal nutkanie na zvracanie. Oproti Muzike je to režisérov brutálny "sešup" dolu. Žiaľ nie k undergroundu, ale kdesi do bažín stredostavovskej tézovitosti, bezvýhradne drukujúcej momentálne panujúcemu režimu a jeho verzii histórie. Všetky pochybnosti, vykreslenie ľudskej stránky a podobne sa odohráva len v týchto dobrovoľne prijatých limitoch. Nuž ale ono je to vždy tak - zo zlého scenára dobrý film nevytlčieš. Poznámka: Byť eštébakom, nemrhám peniazmi na odpočúvanie disidentského spisovateľa. Odporcovi režimu, ktorý disponuje charizmou a humorom aký predvádza Arnošt Goldflam vo filme, by som naopak zariadil pravidelné verejné vystúpenia v televízii i na námestiach. Ľudia by sa sami začali dožadovať normalizačného braku, pri ktorom sa aspoň dalo zasmiať. (22.08.2013)

Já sice oceňuju, každej snímek a snahu ukázat tehdejší dobu ve skutečným světle rudýho teroru pachanýho na vlastním národě, ale tohle přece nemůže projít a stavět se to na stejnou uroveň podobně založeným snímkům z let minulých. Jedná se mě především o nesmírnou dějovou naivitu, ta největší mně čekala při závěrečným objevu, vždyt to a nejen to (Míši ulet, chování "chartistů" na zahradě, atd, atd ) bylo až k smíchu, tohle by nedokázal vymyslet ani Baron prášil po láhvi vodky. Film měl naštěstí i svý silné momenty, především Budařova postava, byla přesně ta, na které rudej režim založil svou existenci. Vůbec, pokud bych měl něco z filmu pochválit, tak to byly herecké výkony, hrozně se mně krom páně Budaře, líbila Míša Majerníková a to jak jako holka, tak jako herečka, Ondru Vetchýho mám rád, on má takovej svůj hererckej styl kterej mě sedne ať hraje co hraje, ale třeba s Kaiserova majora ve filmu Pouta šel mnohem větší strach. Celkově jsem rád, že jsem tenhle film viděl, ale že bych ho doporučoval jako ukázku toho jak to tady kdysi fungovalo, tak to teda ani omylem, od toho tady máme jiný majstrštyky. (10.07.2012)