Sváko Ragan

„De sú sváko Ragan?" - "Šak vidíte, že tu neny.“ Zo slovenskej dediny mám radšej predsa len temnejšie veci (rodinné ságy Červené víno a Tisícročná včela), ale nedá sa nič robiť, aj "len" komediálny Sváko Ragan je pecka. Jozef Kroner tu je geniálny. Prostredie je mi veľmi blízke, keďže v Myjave som sa narodil, mám tam rodinu a rád chodím do toho rázovitého kraja, obklopeného krásnou prírodou a úžasnými kopanicami. Okrem kameramana, kochajúceho sa typickými dedinkami a lesmi, a Kronera, ktorý je tu fakt za veľkého šéfa, si to poriadne užívajú aj Hana Slivková, Michal Dočolomanský, Zuzana Kronerová, či Oldo Hlaváček. Hlavnou hviezdou je ale bez debaty nezbedný a vynaliezavý Ragan, raz taký raz onaký, ale zakaždým... no skrátka ako povedal rómsky muzikant, pán Ragan, ja vám niečo poviem, čo vám ešte nikto nepovedal, vy ste človek ("No tak to mi ozaj ešte nikto nepovedal."). Svojrázna povaha kopaničiarskeho národa, nezameniteľný slovník s brutálnym prízvukom a huncútske dedinské vzťahy. K tomu víno, jarmoky, kone, humná, šenky, veď to poznáte. A k tomu bombové hlášky ("Nekáž mi tu, neny si farár." alebo "Ogabal, ogabal! Nabudúce ogabeš ty jeho a budete si kvit!"). Negatívne hodnotím občasné, až príliš samopredvádzanie a trošku afektované, neskutočne dlhé scény napr. z rôznych krčiem, kedy postavy rozprávajú celé minúty rôzne vtipy a veselé príhody a hoci to k Myjave patrí, pôsobilo to na mňa skôr ako čudne okostýmovaný Vtipnejší vyhráva. Ceckavé prasce! (19.01.2007)

Přes dvě hodiny mi trvalo sžívání se s postavami, dialektem i rázovitým prostředím a když se mi to konečně podařilo, přišel konec. Svět lidových taškářů a filutů ožil yznovu kráte po seriálu Slovácko sa nesúdí a přinesl další spousty zfilmovaných anekdot a příhod ze života. Škoda jen, že logicky se tak událo formou mozaiky malých událostí, která je málokdy mým šálkem kávy. Teprve, když v mnoha střípcích začínám vnímat obraz postav, obraz Myjavy, teprve tehdy si to začínám užívat. A to jsem tady úplně nestihl. Snad při druhém zhlédnutí, při vstupu do už známé řeky, to bude lepší. Nyní lepší ***. (24.10.2008)

Pocas tuhej normalizacie este stale dokazala ceskoslovenska kinematografia vyplodit vyborne veci /Marecku, podejte mi pero, Jachyme, hod ho do stroje, Svako Ragan ...../ V tomto pripade ide o vybornu "zahoracku trilogiu" na cele s rovnako vybornymi hercami : Kroner /Obchod na Korze/, Kronerova, Pavelekova. Zahoracky dialekt mam rad a aj ked som mnohemu nerozumel, film je urcite blizsi narodnej mentalite Slovakov nez kadejake sikmooke cinske kung fu hluposti /pardon, Bruce Lee/. Odporucam kazdemu, koho fascinuje kopaniciarske prostredie Myjavy, mentalita obyvatelov obyvajucich tento kraj, senky, humna so senom, huncutske ruralne vidiecke medziludske vztahy ..... pripadne nejaka ta zabijacka osipanej. Vzdy som mal rad tento kraj, a rad tu chodim. V podstate normalizacny kult a dalsi krasny dokaz toho, ze aj za normalizacie vznikali pamataniahodne a pozeraniahodne filmy. 95 % (26.01.2013)

Som z oblasti Myjavsko-Staroturanských kopaníc a je to skutočne nádherný pocit "očut ve filme totok krásné nárečé kerým sa u nás vyprává." Jožko Kroner bol geniálny herec ktorý vedel zahrať proste všetko. Žiadna póza alebo charakter preňho nebol problém. Kopanice sú nádherná a rázovitá oblasť nášho krásneho Slovenska a nie len preto že tu bývam. A to ako Sváčko volajú budíkom do Bratislavy je asi tá najnezabudnuteľnejšia alebo ak chcete najkultovejšia scéna v dejinách slovenskej kinematografie.. (21.10.2008)

Kopanyce ich rodným jazykom. Za popularitou televíznej série o svákovi Raganovi nie sú zďaleka len vtipné vyprávanky miestneho ľudového strýca - zabávača. Pretože tie sú vtipné len čiastočne, miestami ide o dosť ošúchané frky. Základom úspechu je profesionálna predpríprava v podobe zvládnutia svojrázneho tvrdého dialektu bielo a malokarpatských kopaníc spolu s perfektnými folklórnymi kompozíciami v podobe tancov, spevov a odevov. Všetko v podaní popredných slovenských hercov, ktorým svojrázny spevavo tvrdý dialekt akoby padol rovno do huby. Plus speváci a tanečníci zo Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK-u) a Lúčnice. Z Ragana s tróniacim Jozefom Krónerom doslova cítiť pohodu pri nakrúcaní. A cigánsky tanec a spev v prvej časti dodnes považujem za esenciu cigánskeho panku- nespútano odvalenej slobody a voľnosti pri tanci a hudbe. Svetozár Stračina ako skladateľ a Štefan Nosáľ ako choreograf excelovali. Ukázalo sa, že dôkladná znalosť miestneho jazykového dialektu, spôsobu humoru, oblečenia, naturelu, hudby a piesní je polovicou úspechu. Čerešničkou na torte je poukázanie na miestnu honoráciu (advokáti,notári, intelektuáli z okolia hlavného mesta) ako na bandu večne nenažraných vypasených a peňazí chtivých ožralcov, ktorých chráni len ich postavenie,no rozhodne nie intelekt. To je výstižné i pre dnešok. (05.01.2015)