Štyridsaťštyri

Príbeh sa zdá na začiatku predvídateľný. Mladý muž sľúbi svojej žene, že sa vráti z vojny. Lenže prvé zábery hovoria o niečom inom. Ako to teda Bielik s divákom myslí? Hlavne sa snaží natočiť plnokrvnú drámu z prvej svetovej vojny na európskej úrovni. S hutným scenárom, ktorý má niekoľko dejových fází, strieda akciu s emotívnymi momentami, miestami je melodramatický, inokedy hrdinský, úplne na konci trochu zbytočne patetický. Pre mňa uveriteľnejší historický film, ako napríklad Majster kat, ale najmä dramaturgicky vyvážený. Po všetkých stránkach veľmi solídny (možno aj prvotriedny) slovenský film 50. rokov na európskej úrovni. Avšak trochu už z pohľadu prihliadajúcom na dobu vzniku. Taký menší konkurent príbehu Na západnej fronte kľud. (22.07.2014)

Silný protiválečný film, současně přímočarý (soustředěný na rozmanité vztahy mezi postavami, jejichž bohatství a pestrost jako by zpřítomňovala celý svět) i citlivě komponovaný z přítomných chvil i ze vzpomínek, jimiž na bojiště vstupují životní osudy těch – neméně ohrožených – v zázemí, předjímá ještě komplexnější a soudržnější výpověď o málo mladšího Fričova snímku Hvězda zvaná Pelyněk. Ústřední hrdina, člověk věrně zamilovaný do života, neochotný přizpůsobit se ani militaristické mentalitě licoměrného rakouského důstojnictva, krutých to zrůd, ani těch, kteří z války profitují, se plně vydává ve víře v svobodu svou i svých bližních. Méně odhodlaní, jinošští jsou jeho druhové, ale ani oni nezaostávají, když je třeba nastavit hruď či tvář nebo se chopit zbraně. Jejich společná cesta – to jsou jiné dějiny první světové války, než jaké by psali oficíři, dějiny odhalující zlo v samé podstatě války. V dnešní době, která se se slepým nadšením násilí otevírá, by se měl každý s podobnými kapitolami historie dvacátého století seznámit. (08.02.2024)

Film zalozeny na vybornem nametu a scenari, podporeny vybornou hudbou Milana Novaka. Zrucna je i rezie Pala Bielika, ktereho bezesporu povazuji za jednu z nejvyraznejsich postav slovenske kinematografie. Film ma ale nekolik hluchych pasazi u kterych jsem se malinko zacinal nudit. Slusne vykreslene jednotlive postavy. (10.08.2012)

"Glavy hore, junáci"...kričia Srbi v mestečku Kragujevac. Štyridsaťštyri odsúdených kráča pomaly, v smutnej atmosfére a niet sa čo čudovať, pretože popravčia čata už čaká...Veľmi kvalitný film z obdobia 1.svetovej vojny, kde sa P. Bielik ako režisér nestratil ani v bojových scénach. V prvom rade ide o súboj charakterov, silnej témy a na tom sa dá vždy stavať. Vzniklo dielo, na ktoré môžme byť hrdí, ktoré trúfam si povedať, dnešná slovenská kinematigrafia nedokáže prekonať a ako námet celosvetovo zrozumiteľný, by bol vhodný remaku. Svojím protivojnovým posolstvom veľmi pripomína slávne Kubrickove Cesty slávy. Bolo by zaujímavé sledovať ako by si s tým hollywood poradil. Vyčítať mu možno iba príliš poetický úvod z až príliš ľúbeznou slovenčinou, ktorá mi trošku kazí výsledný dojem. Je to ale iba malý nedostatok, ktorý si v priebehu filmu množstvo postáv vykompenzuje nadávkami na všemožný spôsob (jebem ti!, hovädo!,hovädo!,hovädo!...). Trochu zamrzí, že Bielik už nešiel do detailov okolo popravy, ale pri čítaní knihy o tejto udalosti mi behá mráz po chrbte. Jeden z popravených napríklad tesne pred smrťou vykríkol: "Za nami idú bratia Srbi a tí nás pomstia!" Vzhľadom na rok výroby môžme vtedajšej generácii tvorcov iba závidieť a pre dnešných, môžu byť stále vzorom. Prvý, druhý, tretí vystúpiť...,prvý, druhý, tretí vystúpiť...,prvý, druhý, tretí vystúpiť...,prvý, druhý, tretí vystúpiť...,prvý, druhý, tretí vystúpiť...,prvý, druhý, tretí vystúpiť...,prvý, druhý, tretí vystúpiť.....100%. (01.10.2009)

[3,5*]     "No, ako by som ti to... Vieš, dva roky som nebol doma, teraz sa mi narodil syn."     Pri doháňaní svojich restov na poli špičkových slovenských filmov som narazil aj na toto výborné dielo významného slovenského režiséra Paľa Bielika, špecialistu na historické drámy. Táto historická dráma vychádza z reálnych historických udalostí (kruté potlačenie vzbury 71. trenčianskeho pešieho pluku v Kragujevaci) a okrem toho, že má svoju informačnú hodnotu, je i výborne spracovaná z dramatickej stránky (napomáhajú tomu i vo všeobecnosti výborné herecké výkony). Snímka veľmi účinne sprostredkuje divákovi hrôzy vojny (slušnú úroveň majú i scény priamo z vojnového frontu) a jej dosah na utrpenie bežných ľudí. Podčiarkuje pritom nezmyselnosť celého toho vojnového besnenia a vzájomného vraždenia sa, najmä keď sa to všetko deje v mene akéhosi cisára, ktorý môže byť tým ľuďom totálne ukradnutý. Tu ako 45. komentár (nuž, škoda, bola to tesnotka).     "Po tejto vojne nebude viac vojny. Ľudia zmúdrejú." (25.11.2023)