Majster kat

Vlado Muller vs. Štefan Kvietik v unikátním filmu z roku 1966, který se dějem odehrává na Slovensku pod nadvládou Turků a vizuálem to je velkovýpravná, barevná kostýmová záležitost s feelingem pohádky, která není pro děti. Fascinuje mne, že se něco takového kdy pokoušeli točit v Československu ikdyž dneska se mi to nezdá moc použitelný film, Jakási snaha o náš malý hollwood, dokonce i s nahými no name slečnami. Zajímavá kuriozita. (14.02.2021)

Nielen Majster kat, ale hlavne Majster Vlado Müller a všetky obrovské herecké osobnosti okolo neho. Je až neuveriteľné, akých velikánov dokázal pán režisér Bielik skĺbiť v jednom a tak úchvatnom snímku. Dráma, z ktorej sa môžu dnešní kvázi umelci len učiť. Surový a poučný film s perfektnou výpravou. (29.12.2016)

Není to v jádru špatný film. Když se ale zamyslím nad tím, jak zajímavé téma ke zpracování to je, kolik zůstalo nevyužito, kolik nedotažeností (zbytečných) ve filmu je....zkrátka geniální námět trestuhodně promrhaný v teatrálních kreacích Vlada Mullera. Neuměle spíchnutý historický velkofilm bez historie. Výprava (zejména vypodobnění Turků) naprosto tragická, některé lokace (z 19. století!!!) směšné. A mohl to být slovenský Jan Hus... 60% (09.01.2012)

,,JA SOM KAT." ,,VÄČŠINA ĽUDÍ SA TÝM NECHVÁLI." __ Ako malého chlapca ma Bielikov film viac než príbehom (ktorý je pomerne smutným a nie práve odpočinkovým) uchvátil svojim veľkorysým vizuálnym pojatím, ktorým sa viacej približoval skôr zahraničnej (západoeurópskej) produkcii. Okrem veľkého množstva iných lokácií ho režisér ešte stihol nakrútiť v bratislavskom podhradí, ktoré sa krátko nato začalo búrať. Všimnime si pritom, že názov Prešporok ako označenie mesta sa tu vôbec nespomína, takže sa celý príbeh odohráva v trocha neurčitom priestore. ,,Majster kat" je predovšetkým z pohľadu kata Emila skoro až psychologickou drámou hovoriacou o agresivite ľudskej povahy nielen s výborným Vladom Mullerom v hlavnej úlohe, ale tiež so skvelým výkonom Petra Debnára a sympatickým Eduardom Bindasom v úlohe tureckého pašu. Drobné výhrady by som mal k miestami slabšie využitej širokouhlej kamere (tvoriacej inak podmanivé obrazy) a práci maskérov, kvôli ktorým hlavné postavy ani po 20 rokoch neprišli výraznými zmenami. (20.09.2007)

Džihád v slovenskom filme sa objavil už v roku 1966 a tiež množstvo slovenských hercov v neobvyklých úlohách Turkov. Rúče slovenské devy sa im predvedú úplne bez, nahota prichádza celkom nečakane a neopakuje sa. Z dávnych dôb si film pamätám ako lepší, než sa mi zdal dnes. Výborné je len obsadenie a výprava, príbeh ma nudil. –––– Ak chceš napríklad znepriateliť dvoch kresťanov, a o to nám ide, postav medzi nich ženu. Hegemónia kresťanstva sa rozkladá v hlúpej monogamii. (23.03.2015)