Pygmejové, děti džungle

Kazily mi to ty nešikovně podané komentáře, které odbíhaly od hlavního centra vyprávění a snažily se o jakousi naléhavou reflexi. Jinak se na to ale koukalo pěkně, stejně tak i poslouchalo, když to tedy bylo k věci, protože nebylo nouze o zajímavé informace. Určitě bych snesl i delší nálož, nucené ukončení však s sebou přineslo nečekané napětí. A dokumentu na atraktivitě přidává to, že byl vytvořen za humny. 3,5* (08.02.2017)

Tento film se řadí do strategie, kterou tak úspěšně rozvinuli především Rusové a Američané: OBJEVIT - NAFOTIT - ZLIKVIDOVAT. Každá informace, kterou přinášejí média o životě "primitivních národů" (a totéž platí o zvířatech), je pro ně zhoubná. Jediné, co jim může prospět, je nevšímat si jich, a nechat je být takovími jací jsou, nelést jim do zelí a nekorumpovat je směnným obchodem (a totéž platí samozřejmě i o horolezcích a přírodě). Film jsem po čtvrthodině pietně vypnul. Pro hodnocení takových filmů není na čsfd žádná kategorie. (10.07.2018)

Príbehovo úprimný, myšlienkovo hlboký, pocitovo intenzívny je tento dokumentárny snímok, ktorý nielenže diváka dokáže naratívnym štýlom zaujať tak, že stratí pojem o čase, no zároveň má dokumentárnu výpovednú hodnotu. Sledovať jednoduchý život malých veľkých ľudí, nepoškvrnených modernou civilizáciou, by nemalo v človeku vyvolať pocit nezaujatého pozorovateľa, dištancujúc sa od tejto dnes už "rarity" modernej spoločnosti, ale inšpirovať ho vo svojej naturálnej úprimnosti, pretože v jednoduchosti je krása a pôvab života. (Expedičná kamera, Bratislava, 22.3.2014) (22.03.2014)

Barabášovo ďalšie putovanie za prírodnými kmeňmi. Samotná téma toľkokrát omieľaných afrických domorodcov nepatrí medzi moje obľúbené (neustále tance, rituály od-duchovania či polmetrové plácačky namiesto pŕs), ale to, ako to vie Pavol Barabáš podať, že dokument nakoniec chcem dopozerať a nasať atmosféru, mu neskutočne slúži ku cti. Nie so všetkými myšlienkami ale súhlasím, aj keď vítam pokusy o sebareflexiu "bielej rasy". Napríklad to, že mocnejšie štáty vyciciavajú bohatsvo Konga a ťažké kovy ako kobalt či zlato tak môže každý z nás používať vo svojich počítačoch a mobiloch. Zarabajú predsa aj Kongčania, síce len úplná elita, ale tak to chodí takmer všade na svete. Svoje technické vychytávky by sme mali tak či tak, ale nikomu z nás by sa asi nepáčilo, keby boli drahšie, takže nefrflime. Tiež to, že záchrana prírodného kmeňa nie je z našej strany sebecká, aby i naďalej mohli cestovatelia ukazovať a antropológovia študovať tieto kmene, ktoré nám pripomínajú vlastnú ľudskú prehistóriu. Národ Pygmejov je už čiastočne skazený z toho, ako sa od nás naučil fajčiť tabak a takéto naše neduhy bude nasávať čoraz viac. Robo Roth sa síce snažil o dôstojné nahovorienie dokumentu, ale jeho hlas sa až tak nehodí na tento formát; textovo nemám výhrady. Spodnú hranicu 4 hviezd si ale dokument zaslúži. Musím skúsiť tie pečené banány. (02.08.2019)

Fajn filmík. K záveru som mal pocit, že to režisér prehnal s tanečnými kreáciami domorodcov, ale napokon to veľmi šikovne vyústilo vo finále (manažéri tomu tuším hovoria spraviť zo slabých stránok silné :-)). Nejedná sa o film, ktorý by ostal nejako extra dlho v pamäti, ale je to dobre odvedená robota... (18.05.2012)