Režie:
Pavol BarabášScénář:
Pavol BarabášKamera:
Pavol BarabášHudba:
Martin MAOK TesákObsahy(1)
Fotograf Ivan Bulík prešiel Afriku skrz na skrz. Jeho sen je však stále v nedohľadne: túži nájsť a zachytiť život a zvyky najmenších ľudí planéty - civilizáciou nepoškvrnených Pygmejov. Začína hľadať v Stredoafrickej republike, kde ho miestni domorodci prevedú cez hranice vojnou zmietaného Konga. Pri dobrodružnom prechode močiarov sa vyhýba miestnym rebelom, pozoruje pralesné slony i nížinné gorily. Nakoniec sa mu sen plní. Hlboko v džungli sa s priatelí s kočujúcimi Pygmejmi, ktorí ho zaučia do tradičného spôsobu života lovcov a zberačov. Ich radosť z hudby, tanca a života sa zdá nekonečná. Sú to skutočné nahé deti džungle ohrozované nielen jedným z najväčších vojnových konfliktov od čias II. svetovej vojny, ale aj našou civilizáciou, ktorá necitlivo valcuje všetko tradičné... (oficiální text distributora)
(více)Videa (1)
Recenze (28)
První zkušenost s filmem režírovaným Pavlom Barabášem a musím říct, že silně pozitivní. Natočený materiál je sestříhaný a zaobalený do pěkného příběhu, kdy štáb doprovází fotografa a dobrodruha Ivana Bulíka při hledání civilizace Pygmejů. Někde mezi hranicí Středoafrické republiky a Konga se spřátelí s Pygmeji a postupně odkrývá nejedno tajemství z jejich života v neprostupné džungli. Dokument je protkán zajímavými větami ve scénáři a smysluplné vyprávění dodává snímku kýženou podstatu cesty za poznáním etnických stereotypů kmene žijícího daleko od civilizace a tzv. vyspělého světa. ()
Další z myšlenkově i dokumentárně skvělých filmů mistra Barabáše, který mi každým svým filmem otevřel nový obzor do tajů skrytých krás naší planety Země. Je zajímavé, že lidé bez ničeho, jsou lidmi šťastnými a ve svém rodném jazyku nemají slovo jako je válka, ale také nemají potřebu po zisku ať již v jakékoliv formě. Další z úžasných dokumentů tentokrát na hranici Konga a Středoafrické Republiky, kde v husté džungli přežívají jedni z posledních Pygmejů, svým vzrůstem nejmenší lidé na světě. 85% ()
Barabášovo ďalšie putovanie za prírodnými kmeňmi. Samotná téma toľkokrát omieľaných afrických domorodcov nepatrí medzi moje obľúbené (neustále tance, rituály od-duchovania či polmetrové plácačky namiesto pŕs), ale to, ako to vie Pavol Barabáš podať, že dokument nakoniec chcem dopozerať a nasať atmosféru, mu neskutočne slúži ku cti. Nie so všetkými myšlienkami ale súhlasím, aj keď vítam pokusy o sebareflexiu "bielej rasy". Napríklad to, že mocnejšie štáty vyciciavajú bohatsvo Konga a ťažké kovy ako kobalt či zlato tak môže každý z nás používať vo svojich počítačoch a mobiloch. Zarabajú predsa aj Kongčania, síce len úplná elita, ale tak to chodí takmer všade na svete. Svoje technické vychytávky by sme mali tak či tak, ale nikomu z nás by sa asi nepáčilo, keby boli drahšie, takže nefrflime. Tiež to, že záchrana prírodného kmeňa nie je z našej strany sebecká, aby i naďalej mohli cestovatelia ukazovať a antropológovia študovať tieto kmene, ktoré nám pripomínajú vlastnú ľudskú prehistóriu. Národ Pygmejov je už čiastočne skazený z toho, ako sa od nás naučil fajčiť tabak a takéto naše neduhy bude nasávať čoraz viac. Robo Roth sa síce snažil o dôstojné nahovorienie dokumentu, ale jeho hlas sa až tak nehodí na tento formát; textovo nemám výhrady. Spodnú hranicu 4 hviezd si ale dokument zaslúži. Musím skúsiť tie pečené banány. ()
Fajn filmík. K záveru som mal pocit, že to režisér prehnal s tanečnými kreáciami domorodcov, ale napokon to veľmi šikovne vyústilo vo finále (manažéri tomu tuším hovoria spraviť zo slabých stránok silné :-)). Nejedná sa o film, ktorý by ostal nejako extra dlho v pamäti, ale je to dobre odvedená robota... ()
Na Pygmejov som sa tešil. Expedičné dokumenty Pala Barabáša považujem za výrazne príspevky či už v jeho tvorbe, alebo v rámci svetového a slovenského dokumentárneho filmu. Film rovnako ako všetky predchádzajúce Barabášové filmy je objaviteľský a dobrodružný. Sledujeme osudy dvoch priateľov - Pala Barabáša a Ivana Bulíka, ktorý sa snažia nájsť najmenších ľudí sveta a spoznať ich kultúru aj spoločenstvo. Ako to už u Barabáša býva, aj táto expedícia je úspešná a to aj napriek vyhrotenej politickej situácií a nebezpečenstiev v podobe zvierat a nehostinných podmienok. Otvára sa nám ako divákovi, nový , v istom zmysle neprebádaný svet, ktorý poukazuje na jednoduchosť a krásu a radosť domorodých obyvateľov. Ich spôsob koexistencie s prírodou, ich úsmevy a rituálne tance aj spôsob akým medzi sebou komunikujú je fascinujúci. Vidieť ľudí ako žijú týmto spôsobom života je pre mňa vždy oslobodzujúci pocit. Poukazuje na uponáhľanosť nášho moderného sveta a na krásu prítomného okamihu, ktorý by sme si mali užívať nech nám prináša čokoľvek. Do toho všetkého podmanivý hlas Róberta Rotha a niekoľko úchvatných záberov na gorily a africké slony. Jednoducho krása. ()
Galerie (4)
Photo © K2 Studio
![Pygmejové, děti džungle - Z filmu](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w663/files/images/film/photos/000/459/459373_0136a1.jpg)
Zajímavosti (11)
- Ide o veľmi staré populácie, väčšina bádateľov ich pokladá za pôvodných obyvateľov tropickej Afriky, ktorí tu žijú už tritisíc rokov. Napriek ich malému vzrastu boli preslávenými lovcami slonov. [Zdroj: K2 Studio] (Bart)
- Negatívny vplyv na nich mala predovšetkým kolonizácia - belgická koloniálna správa ich diskriminovala a pokladala za menejcenných. S jej súhlasom koncom 19. a začiatkom 20. storočia vyvážali z Konga Pygmejov do zoologických záhrad po celej Európe. [Zdroj: K2 Studio] (Bart)
- Veľkú zásluhu na vyvrátení rasistických téz o zdegenerovaných ľuďoch a predstavách o menejcennosti malých pralesných ľudí mal misionár, cestovateľ a antropológ českého pôvodu Pavel Šebesta, ktorý svoj život zasvätil ich štúdiu. [Zdroj: K2 Studio] (Bart)
Reklama