Alpy

[SFF 2012, Sydney] Súťažná sekcia opäť nesklamala, nie že by sa tu nedalo čítať medzi riadky-to áno, ale je to asi taká radosť ako pri meditovaní na heroíne. S tým samozrejme nemám žiadne skúsenosti, len si to odvodzujem z mojej bujnej predstavivosti, ktorá mi počas tohto "gréckeho bedlamu" neustále našepkávala: "niečo si dali, niečo si dali", čož mi poväčšinou nevadí-vítam bizardnosti všeho druhu, ale pri združení "Alps" mi strečkovanie tamojších čudákov prišlo zväčša disfunkčné a hlavne nekoncepčne provokatívne. Táto neskonalá snaha o divadelný realizmus dopláca na to, že sa nesústreďuje na nijaký splniteľný cieľ, ceste po ktorej by mohla kráčať sa nepochopiteľne vyhýba a radšej hľadá skratky. Inými slovami je to zmätené vo svojej originálnosti-to žiaľ nepovažujem za kompliment, ani za prínos...alebo sa len ozval samozvaný ignorant, ktorý nechce uznať (alebo nevidí) onu skrytú výnimočnosť, veď každého vec. Napokon uvidím čo povie časom "Kynodontas", snáď ma niečim prekvapí a rád ho potom odmením... (13.06.2012)

Narozdiel od iných Lanthimosových filmov ťažšie uchopiteľný snímok, neviem... tú jeho hlavnú pointu som moc nepobral, alebo mi len prišla až príliš absurdná na to, aby sa ma to nejak výraznejšie dotklo. To vynahrádzanie mŕtvych...no, riadne strelené a koniec sa dal tiež čakať. Ale svoje svetlé momenty to má a páčila sa mi nosná myšlienka filmu. Priemer. 60/100 (16.07.2018)

Špičák mi připadal příliš hanekeovský, ale Alpy už jsou naprosto svébytným a nezaměnitelným dílem. Jo, není to příjemný film, ale ten chlad a zlo, které z něj čiší jsou tak sugestivní, že se tomu nedá po čase nepodlehnout. Navíc tak brutálně černý humor jsem snad ještě nikde neviděl. Není to humor absurdní, groteskní ani surreálný - prostě jenom černý a suchý jako uhel. Lanthimos tady má opět tolik úžasných a originálních (ale rozhodně ne "hezkých", spíše těžce psychopatologických) nápadů, že by jinému režisérovi vystačily na pět filmů a jsem opravdu zvědavý na jeho další snímek, protože s takovým množstvím originality na jeden film se milý Giorgos musí brzo umělecky vyčerpat :). Ale budu jenom rád, když mě vyvede z omylu. No a abych nechválil jenom režiséra, herečka Aggeliki Papoulia je fantastická. "It feels like paradise."- "Heaven." (11.09.2013)

Nemá to ani hlavu, ba ani pätu, a predovšetkým ide o najslabší film gréckeho režiséra Yorgosa Lanthimosa, u ktorého som sa nevedel dočkať konca, pretože je to taká hlúposť, až to normálne bolí ! Tento film sa dá veľmi dobre pochopiť, ale všetko, čo sa v ňom nachádza, vyšumí do prázdna, a navždy sa stratí. Nekonečná zbytočnosť ! Chcel som vidieť snímky, ktoré sú ešte v jeho materinskom jazyku, a ak by som to mal na záver zhrnúť, radšej by som zvolil kontroverznú záležitosť z roku 2009, kde si taktiež zahrala herečka ANGELIKI PAPOULIA, ako o dva roky neskôr pozorovať týchto čudných DEBILOV, ktorí sa pomenovali podľa najvyššieho pohoria Európy, a jeho tzv. VRCHOLOV. Absolútna KRAVINA kravín ! (29.12.2017)

Téma hrania rolí a toho čo je prvkom reality a čo nie je málo využívanou témou, ale určite sa nejaké filmy ktoré ju využívajú nájdu. Minimálne Sonov Noriko´s dinner table. Ten má oproti Alpám aj viac dejových línií a celkovo pôsobí komplexnejšie. Alpy ale aj napriek tomu nie sú zlým filmom, hoci až druhá polovica ma presvedčila o tom že režisér pracuje s témou zaujímavo a s jasným cieľom. Nejedná sa o tak výraznú spoločensko kritickú pointu ako v Sonovom diele. Jeho postavy podobne ako v prípade jeho filmu Dogtooth sú skrátka divné a žijúce v inom svete plnom iných pravidiel, ktorý ma z realitou pramálo spoločné. Ale predsa len je to niečim uhrančivé a nepríjemné. Citová vyprahnutosť je tu na mieste a všetko je to akási zvrátená hra na charaktery. Hoci som to nepredpokladal je to celkom zaujímavé. A postava gymnastky je aj celkom sexy. Každopádne veľmi osobitý film, ktorý neulahodí každému, ale ani to nemá v úmysle. (21.02.2016)