Cigán

Najlepší slovenský hraný celovečerný film po roku 2000. Geniálni neherci, skvelý humor, autentická atmosféra, na mňa trochu prepoetizovaná hudba a kampaň k filmu (trajler, heslo na plagáte...), ale nič to nemení na fakte, že Cigán je nielen film roka, ale aj film dekády (čo je však spôsobené hlavne vďaka skoro žiadnej a ak, tak kvalitatívne slabej konkurencii), a odhliadnuc od filmárskych kvalít to je navyše aj veľmi dôležitý film. Konečne slovenský film, ktorý niečo rieši, ktorý rozoberá a poukazuje na niečo, čo je aktuálne, čo je problém, čo je súčasné a zároveň univerzálne - a bez pátosu, politika alebo alibizmu. Veľká spokojnosť. (19.07.2011)

Smutná ukázka scenáristické roztříštěnosti, jejímž důsledkem je směsný film, který se naoko snaží působit realisticky, ale milerád do sebe vpchá i četná scenáristická klišé a mysteriózní prvky, díky nimž ho nelze brát jako sociální drama nikterak vážně. Aneb není nad deus ex machinu v podobě zesnulého otce a "tradiční" pohovor se záporákem za vesnicí za dohledu pobíhajících pštrosů. Jeden z nejvýznamějších filmů MFFKV? Houbeles, další slovenský film, jenž se sice tváří světově (technicky kvalitní a víceméně nevyhraněná filmařina), ale ve skutečnosti jde jen o lokální frašku (šílené postsynchrony, režijně nezvládnuté časové předěly) zajímavou leda námětem. Velká škoda. (06.07.2011)

Jistě, Romové by potřebovali pomocnou ruku „zvenčí“. Otázka je, zda-li do ní spíše nekousnou, než aby ji vlídně stiskli. Na takovou otázku Cigán poskytnout odpověď nedokáže. Snímek tak vyzní spíše naprázdno. Možná měl okleštit rádoby umělecké scény, které filmu nijak neprospívají. Spíše prohlubují onen patos, který z Cigána prýští od první minuty. Je zřejmé, že chtěl snímek Cigán vyvolat alespoň údiv nad tím, jak se žije Romům na Slovensku. Nelze ale údiv srovnávat se soucitem. Lítost nad jejich životem prostě pocítit nemůžete. Každý svého štěstí strůjce (víceméně), tudíž nelze očekávat, že si po zhlédnutí filmu sbalíme batůžky a pojedeme zachraňovat Romy ,jako by to byly na břeh vyvržené velryby. Přečtěte si celou recenzi. (13.07.2011)

Za najväčší problém považujem kríženie dvoch prístupov. Ostrého sociálne-kritického a baladicko-poetizujúceho prístupu, ktorý je vlastný Šulíkovi po celú jeho tvorbu, ale ktorý sa nemal v takomto filme objaviť. Najlepšie sa to odhaľuje na Godárovej hudbe, ktorá tu pôsobí vyslovene otravne. Film chce na jednu stranu zatínať do živého a na druhú stranu chce aj čo-to z romantického života v osade ukázať. Šulíkov sklon k epizodickému rozprávaniu a nechuť k fabulácii sa pri tomto type filmu najlepšie odhaľuje. Socialne-kritický film jednoducho nemožno natočiť v štruktúre slovenského pocitového filmu. Naliehavosť témy musí byť prenesená aj do formálneho spracovania, do vypätých vzťahov a do odsýpajúceho príbehu. Šulík má na to v Cigánovi nábeh, ale úplne sa tomu neodovzdá a vracia sa ku svojim starým postupom a preto majú diváci z tohto diela také rozporuplné pocity a preto nemôže tento film hovoriť o danej problematike tak angažovane ako by chcel. Film nejde k jadru problematiky ale často zostane v zromantizovaných a prehnane vyhrotených scénach. Film chce až príliš veľmi pomáhať a pôsobí skôr ako charita a nie ako umenie. Ja si však myslím, že film aj v takejto ošemetnej situácii môže pomôcť len v tom prípade, ak bude dobre zvládnutý ako film, a divák (akýkoľvek) bude mať možnosť zažiť katarziu. Iný spôsob ako by mohol film pomáhať neexistuje...........................Obecne to trpí neduhmi ako hocičo iné v súčasnej Svk kinematografii. S hlavnou postavou sa nedá identifikovať. Je to schématický dobrák od začiatku do konca. Takisto farár je apriorny dobrák a jeho motivácia pomáhať tkvie len v tom, že je farár. V poslednej tretine sa začnú vrstviť scény stále o tom istom. Neekonomicky odvyprávané. Množstvo motívov. A bohužiaľ aj doslovné a veľmi papierom šuštiace dialógy. "Pozrite sa na neho! Toluén mu vyžral dieru do mozgu!" Pri podobných replikách ma dvíhalo zo sedačky. A keď si to porovnám s Liovej Domom, tak Cigán dostáva pekne na frak, čo do modernosti celého výrazu. (28.06.2012)

Na jednej strane je fajn, že sa Šulík pokúsil natočiť realistický film so stále veľmi aktuálnou rasovou problematikou. Rozhodnutie, že do rolí obyvateľov cigánskej osady obsadí rómskych nehercov sa v niektorých prípadoch vyplatilo (najzaujímavejšou postavou je strýko Žigo), ale nebolo tomu tak v prípade hlavného hrdinu v podaní nevýrazne (ne)hrajúceho Jána Mižigára. Šulík navyše totálne podkopáva svoj autorský zámer o realistické spracovanie klišovitým dejom a mysteriózno-komickými artovými vsuvkami, ktoré sú našťastie veľmi ojedinelé. Prečo len tí tuzemskí filmári potrebujú byť niečím nasilu „odlišní“? Na druhej strane je to svižná, pomerne pútavá a ani sekundu nenudiaca snímka. Výhodou je aj nestrannosť scenára, ktorý rovným dielom zobrazuje negatívne vlastnosti oboch etník. Cigáni tu skrátka nie sú o nič menšie svine než tí bieli. Popravde tam ale cítim nevyužitý potenciál. (6/10) (02.02.2012)