Cigán

Najlepší slovenský hraný celovečerný film po roku 2000. Geniálni neherci, skvelý humor, autentická atmosféra, na mňa trochu prepoetizovaná hudba a kampaň k filmu (trajler, heslo na plagáte...), ale nič to nemení na fakte, že Cigán je nielen film roka, ale aj film dekády (čo je však spôsobené hlavne vďaka skoro žiadnej a ak, tak kvalitatívne slabej konkurencii), a odhliadnuc od filmárskych kvalít to je navyše aj veľmi dôležitý film. Konečne slovenský film, ktorý niečo rieši, ktorý rozoberá a poukazuje na niečo, čo je aktuálne, čo je problém, čo je súčasné a zároveň univerzálne - a bez pátosu, politika alebo alibizmu. Veľká spokojnosť. (19.07.2011)

Za mě dobrý... Film nikoho nezvýhodňuje a nikomu nenaddržuje... Cigoši jsou tu vykresleni jako úplně stejní (né li větší) ignoranti jako jejich bílé protějšky a rozumných lidí je tu pomálu stejně jako v životě..... K solidní výpovědní hodnotě si přičtěte ještě hezkou poetiku a sem tam působivý obraz. Pokud nejste hysterický cigošofobik a oceníte dobře natočený film, tak by vás zdejších zoufalých 49% nemělo odradit. (25.06.2016)

Šulík se vrátil ke svým začátkům, tedy artovějším filmům, avšak tentokrát se mu to zdařilo čistě na 50%. Co se Cigána týče, je dost zajímavý, ale taky je dost utahaný. Jako, 103 minut je na tohle celkem moc a tak to vlastně trpí tím, čím trpí i Neha. Ta ukázka dvou odlišných kultur (a naštěstí bez nějakého posuzování kdo je horší a kdo je lepší) s tím dějem je zajímavé, ale ta utahanost to hodně sráží dolů. Ačkoli, opět tomuhle filmu pomáhá Godárova hudba. Ale tak jako tak, 3* (20.01.2019)

Na začiatku som bol veľmi prekvapený. Zjavujúci sa mŕtvy otec? Krásne nájazdy kamery a príjemný ústredný motív? Všetci rozprávajú po rómsky. Až som sa čudoval nad nízkym hodnotením. Potom ale film začal napredovať. Pomaly rozvíjať motívy a motivácie. Snažil sa poukazovať, definovať, meniť a dávať nádej. Snažil sa byť skutočným, krutým, nespravodlivým a dokumentárnym. Chcelo to byť poetické a zároveň tak tvrdé ako realita sama. Bola tu snaha o vytvorenie bezchybného koloritu jednej komunity so všetkým čo k tomu patrím. A aj napriek sympatickému hlavnému hrdinovi, ktorý tiež len dumal a rozmýšľal až mu z toho nakoniec trklo a on sa to celé rozhodol zakončiť artovo, mi bolo všetko čo sa tam dialo strašne jedno. Nechcem tvrdiť, že treba aby sme sa stotožnili. To tam ako tak funguje. Ale dakedy treba aj trocha emócií. Strach z niečoho dramatického je v tomto prípade taký veľký, že najviac ľúto je nám pštrosov a aj to zaujímavé prostredie zanikne, keď tu chýba neha. A takýchto sociálnych a morálnych sônd do rómskej komunity bolo tak veľa, že Šulík nemal možnosť, alebo nechcel byť iným a zaujímavým. Veľké sklamanie. (19.07.2014)

Film je sledom sekvencií, vyplňujúcich všetky stereotypy, spojené s rómami. Takže z môjho pohľadu mu chýba silnejší príbeh, ktorý by nás ihneď od začiatku zahákol a pri ňom by len tak mimochodom vyvierali všetky problémy, na ktoré chcú tvorcovia upozorniť. Tuto je to presne naopak, akoby bol príbeh chlapca a jeho otčima skôr na príťaž. Posolstvo je jasné, zacyklenosť a bezvýchodnosť života v osade, kde je jediným východiskom z biedy iba "ženská nindža". Tú náš chalan ale nemá. Inak Jano Mižigár je sympatický (výzorom pripomína M.N.Shyamalana), ale jeho postava je tak nejako zbytočne pasívna, čo je škoda a tak potom ani záver nemôže vyznieť tak, ako by mal. Šulík čiastočne opustil svoju poetickosť a pripomenul ju vlastne iba v záverečnom zábere a svojim spôsobom aj veľmi problematickými, podľa mňa absolútne zbytočnými, hamletovskými duchárskymi vsuvkami. Nedokázal ju ale nahradiť bezprostrednou autenticitou a surovosťou života v osade. (19.05.2016)