Kuře na švestkách

Oproti knížce (kterou považuji za jednu ze slabších knih M.J.) jsem filmem unešena. Snad za to může nepřekonatelný Mathieu Amalric, možná je to díky skvělé hudbě s perskými motivy, ale nejspíš je to díky dobré myšlence, milému zpracování, humoru a hlavně spojením toho všeho dohromady. Nasser-Aliovy děti byly úžasné a pohledy do jejich budoucnosti byly zvládnuty prostě PERFEKTNĚ (nakonec tu Chiaru začnu mít ráda). Líbilo se mi, že ač jde o hraný film, tak mnoha scénami Kuře na švestkách odkazuje ke své komiksové sestře, z jejíž poetiky čerpá. Zatím nedokážu přijít na nic, co bych filmu vytkla, a proto dávám plný počet a řadím ho mezi své nejoblíbenější. (02.06.2012)

Jako chlapi pozor, až vás budou vaše milé samičky lákat na tenhle biják, tak vám tímto dávám na vědomí, že je to především sladký jako cukrová vata s trojitou porcí cukru, ale pozor jí se to dobře. Hlavně závěrečná cca desetiminutovka, které je totálně beze slov jen za zvuku hudby, tady musím uznat i já, starej žižkovskej romantik, že to byla jedna z nezamilovanějších scén co jsem za posledních několik let viděl. Nechyběl ani starý dobrý francouzský humor z dávných časů, hlavně francouzský parodický pohled na americký styl života, byl dokonalej, to jsem nasmál, hezky jste amíky štiply franaticí to teda bravo. Originální, hravý, ale především velmi zamilovaný film, který po celou dobu své existence na stříbrném plátně nenudí. (24.11.2012)

Nasser Ali sa rozhodol zomieť. A vyšlo mu to... Mimochodom, strašne mi vadí ten súčasný trend (začalo to myslím Americkou krásou) odhaľovať koniec príbehu hneď v úvode. O niečo menej mi už vadí originálna Satrapiovej myšlienka, rozprávať o vážnych veciach naivne a s humorom, akoby z detského pohľadu. Kura na slivkách je jeden z tých filmov, v ktorých funguje aj jedno aj druhé, ibaže treba byť naladený na správnu vlnu. A ja som nebol. Ani neviem prečo som od tvorcov Persepolisu čakal naivnú detskú komédiu na štýl Le Petit Nicolas, a dostalo sa mi epickej tragédie zobrazujúcej bolesť mnoha druhov, a teda ma trocha minulo. Film je to natočený neuveriteľne neobyčajne a v niektorých smeroch novátorsky a krásne, vážne je asi môj problém, že som čakal zábavnú oddychovku. A už len z tých všadeprítomných huslí je človeku do plaču. A čo potom scéna, keď vidíme šťastné detstvo dievčatka na húpačke (zas ten symbolizmus), s prestrihom do budúcnosti, v ktorej je z nej po smrti manžela zatrpknutá gamblerka a alkoholička? Cez všetkú krásu je to moc moc cynické a to beriem ako plus. Plus, keby som na to bol pripravený. Úžasne nakrútená depka, nie rozprávka, a tak dávam štyri hviezdy, aj keď v inakšom duševnom rozpoložení by som z toho možno bol na vetvy. Komiks to ale musel byť geniálny. (28.04.2013)

Chicken with Plums je útlá grafická novela od Marjane Satrapi - autorky slávneho autobiografického komiksu Persepolis, na ktorom sa podieľala aj ako spolurežisérka. O tomto filme sa dá hovoriť v mnohom len v superlatívoch. Priznám sa, že moje hodnotenie je trocha skreslené lebo som veľkým fanúšikom predlohy a emócie, ktoré vo mne film vyvolal boli veľmi silné. Film strieda rôzne žánrové aj formálne postupy - máme tu animovaný film, hraný film, komédiu, americký sitcom, drámu aj film romantický. Každá zložka je vyvážená. Nepôsobia rušivo, skôr ešte viacej umocňuje výpovednú hodnotu filmu. Retrospektívy, točenie pred zeleným plátnom, alebo pred maketami , využívanie druhých a tretích plánov, rozostrená kamera a mnohé ďalšie sú dôkazom zručných rozprávačov, ktorý na pozadí pekného príbehu, vytvorili formálnou stránkou emotívnejší druhý plán. Moja veľká poklona patrí hlavne Mathieu Amalricovi, ktorý podal nádherný výkon ako hlavná postava Nasser Ali. Film, ktorý rozhodne chcem vo svojej filmotéke a ku ktorému sa chcem vracať, pretože zmiesiť drobné životné pravdy, obaliť ich melanchóliou a nezabudnúť pri tom, že je svet farebný a veselý je veľkou raritou. A Azrael ako anjel smrti je potom len krásnym doplnením pôvodného aj toho filmového príbehu. Najlepší francúzsky film minulého roku. (22.04.2012)

Obrazovo veľmi pôsobivé, príbehovo slabšie, nazabralo ani rozprávanie napreskáčku. Slabý film to ale nie je, tri hviezdy si zaslúži, a keby som sa vopred naladil na správnu vlnu, snáď by to boli aj silné tri, možno inokedy o pár rokov. Jedlo môže byť kľúčom k mužskému srdcu, ale aj nemusí, a láska sa objaví niekde inde. Prečo ho ale na konci zaprela, mi zostane záhadou. Násir-Ali bol taká Amélia z Montmartru v mužskej podobe a viac melancholickej. –––– Niet návratu. Keď sa odchádza, je to navždy. (23.10.2015)