Wrong

Ak neviete ako sa dá vykopnúť z roboty už raz vykopnutý zamestnanec, je to film pre Vás. Ak chcete vedieť, čo je za koncom sveta: poďte do toho. Ak sa túžite oboznámiť s pracovnými metódami vskutku vynikajúceho súkromného detektíva - neváhajte. Ak ste nevedeli, že genetickou mutáciou sa palma môže zmeniť na borovicu, pozerajte. Ak túžite po tom, aby sa sny naozaj splnili, dajte šancu filmu toho pravého Quentina. Zdanlivo v ňom nič nie je tak ako má byť. A predsa všetko dokonale sedí. Pokrivená realita každodenných rutinných životov cez dokonale odpozorované a následne dokonale nevhodné a pokrivené (wrong) zobrazenie. V ktorom ale predsa niečo sedí. Ak je celý Váš život na piču, zaobstarajte si psíka. Ak Vás aj ten náhle opustí alebo zmizne, stále je tu možnosť nadviazania telepatického spojenia s ním. S tým, kto Vás nikdy nezradí. Bezproblémové naladenie na rovnakú vlnu. 6:59? Čas vstávať do práce. Veď už sa blíži 6:60. Poznámka: Ale pozor! Aj keď si už zaobstaráte nejakého domáceho miláčika, ktorý má silu vyliečiť Vaše osobné sračky, stále tu existuje dosť environmentálnych spolkov, ktoré hrabú na nesprávnom piesočku, a môžu Vám fatálne zavariť. V zlom, aj v dobrom. (13.01.2021)

7:59…7:60. Vitajte v nevyspytateľnom labyrinte latentných metafor, pôsobivo prapodivného humoru a frivoľného naratívneho skotačenia Quentina Dupieux. Kto už tohto zanieteného maníka ako tak pozná, tak v podstate vie, čo ho čaká a tento ďalší meta-absurdistán ho potom nemôže prekvapiť, ale skôr opakovane rozjariť. Po hulvátskom/narcistickom gangu Chivers ("Steak") a vraždiacej pneumatike s telekinetickými schopnosťami Róbertovi ("Rubber"), tu máme - opäť len na prvý pohľad - triviálnu premisu o postrádajúcom psovi Paulovi, ktorá je neskôr rozvedená do relevantného apelu na dôležitosť hodnotového rebríčka a napokon sa dotýka až otázok bytostného charakteru...síce okrajovo a nepohodlne, ale dotýka. Priamych odpovedí či ľahko dešifrovateľnej filmovej artikulácie sa však nedočkáme, na to je Q.D. až moc sčítaný a preto sa radšej spolieha na dve dovednosti pozorného diváka, (1.) nepovyšovať logiku nad poetiku a (2.) vedieť abstraktne čítať. Ak to dotyčný nedokáže, "Wrong" bude preňho s najväčšou pravdepodobnosťou wrong skúsenosť po ktorej sa obohatený, asi moc cítiť nebude. U mňa nadmerná spokojnosť a zároveň ujistenie, že Q.D. má čo povedať a jeho rukopis je naozaj jedinečný; a to aj napriek priznanej inšpirácií svetoznámymi režisérmi. Tam je Buñuel, Kaufman, Lynch, ale aj Resnais alebo Coenovci. Žiadne zbabelé vykrádačky či plagiátorské prasačiny sa však nekonajú, jednotlivé analogizmy sú zasadené do autorského, podľa vlastných pravidiel fungujúceho fikčného sveta, skrz ktorý Q.D. tieto tvorivé aspekty šlendriánsky necituje, ale šikovne parafrázuje…aby nakoniec obhájil to, v čo sám verí - svojbytnosť svojej imanentnej a "na hlavu postavenej" vízie. Záverom treba dodať, že audio-vizuálna zložka je výborne zosúladená, casting presne sedí do zvoleného príbehového mustru prestriedavajúceho motívy (dez)ilúzie, sebazaprenia, naivity, úniku, nonsensovosti ale aj dobra a zla (uradujú hlbokomyseľný Master Chang, hotentotský sused Mike, lajbavý detektív Ronnie a samozrejme utrápený nešťastník Dolph) a momenty spadajúce do neoficiálnej kategórie WTF stoja zas raz za to. Takže merci beaucoup a čoskoro sa, Marilyn, vidíme. (07.12.2013)

...Ta palma už dávno není palmou. Dvacet let dělám zahradníka ale tohle jsem ještě neviděl. Nedokážu to pochopit. Teď je to borovice. Já vím. Šílené. Jak je to vůbec možné? Nemám tušení šéfe. Možná je to nějaký druh mutace... No uchcával jsem. Tentokrát Dupieux nabízí pátrání po čtyřnohým chlupatým příteli. Je to cesta bizarní plná bizarních postav a bizarních scén přesně tak jak jsme u Dupieuxe zvyklí. I💩 zde má svůj význam. Tímhle se mi fakt trefil do vkusu a asi i do aktuální nálady. A to zakončení... (05.06.2023)

Od prvních minut s vtipem s hodinami, kde místo celé hodiny naskočí šedesátka mě film chytnul. Sympatický hlavní hrdina hledá svého ztraceného psa a přitom se odehraje tolik krásně nesmyslných scének, při kterých se plácám do stehen smíchy a říkám si při tom, na co se to dívám :). Viz scénka s kanceláří, ve které musí zaměstnanci snášet neustálý déšť a tváří se jako by to bylo normální. Tenhle styl ala David Lynch prostě miluji a po filmu Rubber Dupieux nezklamal, ba naopak. (21.10.2014)

Dupieux vytvoril alternatívny svet obývaný podivínmi, kde z nášho pohľadu funguje všetko "zle". Hlavný hrdina navyše nápadne pripomína A. E. Poea, čo naznačuje, že sa mu neprihodí nič normálne. Má to niečo z Davida Lyncha a Charlieho Kaufmana, hoci mnohé z použitých výstredností sú samoúčelné a občas sa stávajú i kontraproduktívne (pamäť psieho exkrementu). A preto najlepšia vec, ktorú môžete s týmto filmom urobiť, je smiať sa. (05.09.2012)