Newyorská romance

Vyměklá uslzená mrdka. Šablonovitý, rádoby nezávislý blábol přecpaný teploušským popíkem, z kterého syslům vybuchují makovičky. Hérectvo je přesto docela fajn. Zejména pak pan Ruffalo, jehož jediný problém je jeho agent, který mu už roky dohazuje role v tendenčních kundovinách podobného rázu. Co víc říct? Snad jen, že tahle hudba líže prdele menstruujícím dvacítkám a že jestli její sračkovitost dokáže přenést přes srdce kdokoli jiný, tak ho podezřívám z dlouholetého vztahu se strýčkem ketaminem, který ho naučil hledat v každém hovně zlatou žílu. (26.12.2014)

Možnosť zrodu autentického posolstva stále dýcha. Bez obmedzenia vydavateľským molochom rozkázaných komerčných prvkoch v tvorbe samotnej, či aspoň v jej formálnych prejavoch. Každý má totiž možnosť vydať si svoju vlastnú nahrávku, napísať svoju knihu. A šíriť ju tak, ako uzná za vhodné. Bez toho, aby mu autorské práva uchmatol vydavateľ. Tu cez príbeh autorky piesní bez akýchkoľvek komerčných ambícií a skrachovaného vydavateľa, ktorého zruinoval životný štýl po veľkých úspechoch. Ona vie napísať silnú pieseň, on jej vie dodať primerané aranžmány. S podporou priateľov, ľudí, ktorí si túžia slobodne zahrať, či muzikantov zaplatených priateľmi minulosti. Ktorí, dnes úspešní a bohatí, cítia, že dnešným chudákom a lúzrom niečo dlžia. Úplne ma míňa, či ide o banalitu a či to pôsobí presvedčivo. Presvedčivosť je primárne v posolstve, že je možné gerilovo, bez prostriedkov, vydať umelecké dielo. Ak je cítiť potrebu ho vydať a niečo ľudom zvestovať. Či už sú za tým zlomené srdcia, rozpadnutá rodina, či čokoľvek iné. Film rovnako pocitovo silný po druhom pozretí, ako pri premiére. (24.12.2020)

Love song nie je filmom roka, možno ani takým, ktorý potrebujete v živote vidieť viackrát. Prioritne nejde ani o žiadnu love story, ale celý jeho dej sa nesie v extrémne príjemnom štýle a po celý čas vám hladí dušu. Prirodzenú atmosféru tomu dodáva výkon Keiry s jej charakteristicky zvláštnou,no zároveň rozkošnou mimikou a mnou čoraz viac obľúbenejším Markom Ruffalom. Nežné pesničky poletujúce New Yorkom, stretnutia ľudí (ktoré nikdy nie sú náhodné), hľadanie priorít a samého seba a nakoniec nájdenie správneho smeru cesty, ktorým sa treba pohnúť ďalej. (07.11.2014)

Love Song má civilní Keiru, ležéra Ruffala, atmosférický New York, pošlapané city, vcelku poslouchatelné songy, pár neotřelých nápadů a poloviční happyend. Ale taky příšerné kostýmy, nanicovaté vedlejší postavy a zase ten poloviční happyend... A ještě k tomu se tak úzkostlivě vyhýbá všem klišé, až jde téměř proti svému žánru... Přesto slušně pozeratelné (čeština mi momentálně nenabízí výstižnější ekvivalent). (11.03.2015)

Ono je skvelý nápad už len ísť robiť hudbu do ulíc a vnímať skrz tú hudbu zároveň okolie. Čiže by to zdanlivo nepotrebovalo ani zlomené srdce, pečeň tvrdú ako nerezová ploskačka, pubertálnu dcéru a pop star s pubertálnym publikom. Ale práve toto robí film filmom, možno nie veľmi originálnym, ale to sme ešte len pri počiatočnej zápletke. Ďalší priebeh je už riadne svojský. Urobiť totiž z hviezdy, akou je Keira Knightley, "holku od vedľa", a z New Yorku domáce štúdio, aby to celé pôsobilo svojpomocne a prirodzene, je schopnosť, aká sa často nevidí. Keira tu má len rozkošný smiech, neznesiteľnú ľahkosť bytia ukrytú v puzdre na gitaru a talent, ktorý jej veríte. A Ruffalo to ostatné. Okrem teda genia loci, ten je erárny. (16.12.2014)