Tanec medzi črepinami
Dancing On Broken Glass
Režie:
Marek ŤapákKamera:
Peter BencsíkHudba:
Anton PopovičHrají:
Marek Ťapák, Anna Javorková, Stanislav Marišler, Ondrej Mlynárik, Martin Urban, Linda Luptáková, Bibiana Lanczová, Michal Dutka, Katarína ŤapákováObsahy(1)
Dramatický příběh o lidském bytí, lásce, vzletech a pádech v strhujícím a fascinujícím tanci života mezi střepinami. Režisér Marek Ťapák svým filmem volně navazuje na silné tradice hudebně-tanečních filmů, které v minulosti vytvářeli legendární slovenští filmaři, a promítá je do nově zpracované aktuální podoby. Příběh je postaven na představách hlavního hrdiny, vynořujících se z hloubi paměti, který prožívá své silné životní situace a zážitky prostřednictví tance, podmanivé hudby, něhy a síly básnického slova. Jeho putování je poskládané z jednotlivých střepin života, které spolu vytváří fascinující mozaiku obrazů, pohybujících se v čase a prostoru. (oficiální text distributora)
(více)Videa (1)
Recenze (50)
Kým k hudbe a tancu som si cestu našiel, k príbehu či lepšie povedané k črepinám príbehu nie. Ten pôsobil na mňa chladne, roztrieštene, nezaujmavo a výrazne pokazil dojem z videného. Čiže príbehové črepiny u mňa boli v ostrom kontraste s podmanivou, očarujúcou a nádhernou hudbou a tancom. Snáď sa nabudúce dočkám niečoho podobného, ale s príbehom ktorý ma zaujme. Príbeh *, hudba ****, tanec **** ()
Tanec medzi črepinami je experimentálny film. Tvári sa ako muzikál, lenže v ňom buď hudobné vsuvky doplňujú dej, alebo ho posúvajú ďalej. V tomto filme sú iba vyjadrením pocitov hlavného hrdinu. Všetky tanečné a hudobné scény sú takmer geniálne, výborne som sa pri nich bavil, lenže oveľa radšej by som ich videl na divadelnom javisku, kde by som sa na ne dokázal pozerať aj štyri hodiny. Takto je Tanec výborný v sekvenciách, ale ako celok nemôže bez poriadneho deja fungovať. Tých 70 minút čistého času ma jeho absencia dosť iritovala a aj napriek tomu, že ma bavili do detailu naaranžované tance a výborná rytmická ľudová hudba, začal som sa časom nudiť. Každopádne veľmi originálny a odvážny projekt, ktorý si zaslúži v našich končinách uznanie a pozornosť. Škoda len, že médium nebolo zvolené asi to najsprávnejšie. Ale aspoň máme možnosť vidieť v kinách niečo diametrálne odlišné nielen od komercie, ale aj od klubovej ponuky. ()
Egocentrický epos na tému „mám sa rád“ môže pristať tak Dolanovi, no rozhodne nie odžitému Ťapákovi. Mnohé by uľahčil keby upustil od obsadenia seba samého do hlavnej úlohy, hoci je nám všetkým jasné, že touto postavou bol on sám. To, že je ťažkopádny, nezachráni ani každodenné športovanie, svalnaté ramená , či výpredajové botasky, ktoré mali byť uzáverovým kameňom kašičky z moderna a dejín. Neboli. Kvázi lyrické monológy / dialógy sú lacné (a nie, neobháji to ani Hevierov podpis), o existencii samotného scenára som v istých chvíľach pochybovala a dramatický oblúk sa ladne vyhol celému filmu. Okrem toho, že Ťapák vykradol snáď všetky tanečné filmy, na ktoré mi kedy padol zrak, nezabudol dokonca ani na Gladiátora, či The Wall. Kamera, svietenie a strih by sa poľahky vyškriabali ďaleko nad priemer, keby neboli v tanečnom filme. Riešiť vystúpenia cez detaily a strihy zabilo akúkoľvek dynamiku, ktorá v nich bola. Navyše, choreografiám zväčša chýbali emócie, zvlášť muži pôsobili častokrát komicky (ani nespomínajúc action – man Ťapáka v generálskom a jeho zelené víly). Škoda - ďalší slovenský projekt, ktorý mohol mať na viac. ()
Začínam si vravieť, či to nepatrilo skôr na divadelné javiská. Toto je film, ktorý som dlhú dobu priam ospevoval medzi svojimi známymi, ako sa naň teším. Môj menovec Marek Ťapák mi je sympatický chlapík z umeleckej rodiny a tak som si od toho sľuboval päťhviezdičkový moderný slovenský film, ktorý by bol svetlom v týchto kinematografických temnotách, ktoré prežívame. Bolo to najmä tým, že som čakal hlboký umelecký film s tancom, hudbou a slovenským folklórom nadväzujúcim na slovanskú tradíciu. Taktiež tam hrala moja spolužiačka zo strednej školy, vlastne chodí aj na rovnakú vysokú školu, takže nádeje boli veľké. Po pozretí zisťujem, že som sa radšej nemal zbytočne tešiť, vyznel som možno ako polohlupák a naivný rojko. Folklór tam bol, dokonca vo väčšej miere než by som čakal, hudba skvostná, priam ma vyzývala do tanca. Slovanská symbolika taktiež bola, až som mal pocit, že Ťapák videl nejaké staré ruské filmy, najmä pri nahých scénach ma to napadlo. Čo mi však vadilo bolo, že tento film sa utopil v estetizme a nepriniesol žiadnu hlbokú myšlienku, prakticky som z neho skoro chytil depresiu, lebo hlavná myšlienka pre mňa bola, že len tu tak stojíme, čiže len tu tak prežívame, nažívame, ale nemá to nejaký hlbší zmysel, ale prežívame si naše lásky, náš odpor a že je to v podstate jedno, tak načo sa snažiť, no to ma priam šokovalo. Načo toľko obrazov, keď chýbal príbeh, v čom teda chceli nadviazať na našu historickú tvorbu? Aký má zmysel putovanie črepinami života potom? Hovorí sa, že život je to, čo sa nám prihodí, zakiaľ spriadame naše plány a snažíme sa ich dosiahnuť, čiže je to cesta k tomu, o čo sa snažíme, lenže tu chýbalo podstatné a to cieľ. Ak je náš život ohraničený, mal by mať zmysel a cieľ. Mimochodom veľa obrazov nebolo len z akoby starej ruskej klasiky, ale aj z takých diel ako Gladiátor, Bathory, či iných filmov, lebo také obrazy ako chôdza a jej prestrihávanie tu už boli, v mnohom to teda originálne nebolo, avšak aby som neukrivdil, v mnohom aj bolo. Prostredie filmu mi je známe, napríklad záver sa odohral na mieste známom veľkej časti našincov, sami sme sa tam fotili s rodinou, na krásnej Orave, ktorá ponúka prekrásne scenérie. Národné, umelecké cítenie v tom bolo, no až na dvoch profesionálnych hercov mi ten zbytok presvedčivo ani nepripadal, čiže ďalšia rozpačitosť. Ak by som sa mal spýtať, čo nové to prinieslo, asi by som dospel k názoru, že to len pozdvihlo národné sebavedomie a vyčarilo úsmev na tvári, čo je základ, ktorý som od toho čakal. Kultúru to zobralo zoširoka, čo to v mojich očiach pozdvihlo, vizuálne tiež nádhera, všetko opäť zabrzdil patetizmus v reči. Ešte by som dodal, že tú spolužiačku som tam ani za ten svet nevedel postrehnúť a taktiež že tým nahým scénam v tomto filme úplne rozumiem narozdiel od totálnej väčšiny filmov, tento film bol totiž dosť naturalistický a tie scény dávali zmysel, aj keď ja ich ani tu a ani nikde inde nemusím, lebo myslím, žeby sa filmy obišli bez toho. Ak moje náboženstvo na to nebude pozerať ako na niečo nevhodné, ale budeme to brať ako súčasť nás, ako keď sme boli v rajskej záhrade, tak ak sa na tom všetci zhodneme, príjmem ich s radosťou, lebo v hĺbke srdca mi je to jedno a volanie dobra, pochopenia a naturalizmu vo mne priam volá a dúfam, že to nie je len očarením mladým telom. Pre mňa Ťapák splnil svoj účel tak na 50% týmto filmom, dúfam že sa dočkám niečoho väčšieho, čo by sme s radosťou mohli v zahraničí prezentovať ako našu kultúru a zobrazenie duší Slovákov. () (méně) (více)
,,Môj pohyb je často potácaním. Môj pohyb je kľučkovaním a prepletaním sa medzi cudzími telami... Občas stojím, občas letím, občas padám." Malý náznak príbehu i filozofických myšlienok zostáva vo filme naozaj iba náznakom. Snímka stojí predovšetkým na zaujímavom filmovom experimente vyjadriť epizódky z ľudského života prostredníctvom hudby a tancom (nielen) v ľudovom štýle. Veľmi dôstojné nadviazanie Mareka Ťapáka na filmovú tradíciu svojho otca, nielen v podobe folklóru, ale i jeho nastupujúcich modrných variácií. Ohromujúce dielo z krásnej slovenskej prírody, ktoré obdarujú plným počtom hviezd viacmenej len skalní fanúšikovia folklóru, ale napriek tomu aj ako štvorhviezdičkový hodnotiteľ musím uznať, že 66% je hlboko podhodnotený výsledok. Štýlový nekovnenčný kúsok, ktorý myslím v budúcnosti pokojne môže byť označený za klenot slovenského filmu 10. rokov 21. storočia. (85%) (Filmová výzva 2018 - troufalka) ()
Galerie (53)
Photo © Film Europe
Zajímavosti (5)
- Zháňanie peňazí na jeho realizáciu trvalo štábu 3 roky. (giaruj)
- Natáčení trvalo 27 dní a probíhalo v Roháčích, Štiavnici a na Poľane. (Sufferer)
- V celom filme hrajú len dvaja profesionálni herci Marek Ťapák a Anna Javorková. Ostatné postavy sú tanečníci SĽUKu a hudobníci z folklórnych súborov. (giaruj)
Reklama