Páter Thomas

Tento film disponuje veľmi jednoduchým príbehom, keď to tak aj môžem nazvať , že tento film má nejaký príbeh. Knaz sa obesí a hned potom začnú ožívať mŕtvoly, áno to je bežné, že keď sa niekto obesí, tak sa začnú diať, takéto veci a ani vysvetlenie, prečo sa to vlastne deje, tam nebolo.Začalo to u seansy, kde hovorila jasnovidka, ktorá mala víziu, že sa obesil kňaz a ona vzápätí zomrela a hlavne tá scénka bola ako z nepodareného kabaretného čísla. A tých nelogických scén čo tu bolo, nemá vyznám sa ani nad tým nejako pozastavovať..Tento film je hlavne nechutný a tých nechutností je tam vela. A tie herecké výkony boli veľmi podpriemerné. Ani hudba ma tu nebavila a masky som videl oveľa už aj pôsobivejšie v podobne zameraných filmoch.. Toto je zatial najhorší film od L. Fulciho, ktorý som videl, proste tento ma vobec nebavil. (03.05.2014)

Jestli provází mou pubertu nějaký výrazný filmový zážitek, pak jsou to scény z Pátera Thomase jako ta v níž je hrdinka pohřbena zaživa a potom co si rozedře prsty do krve škrábáním na víko rakve, ji málem prošpikuje krumpáč, kterým se jí pokouší z rakve vysvobodit její zachránce... nebo to vyblití vnitřností... nebo ten vrták... prostě braková italská klasika, ze které jsem ještě dneska posranej strachy... (26.02.2003)

První film z Fulciho tzv. "Gates of Hell" trilogie, v níž se známý italský hororový tvůrce zcela odpoutal od tradičních vypravěčských konvencí a dal čistý průchod svým vizuálním dovednostem a makabrózní poetice. Absence logiky a souvislého děje může řadu diváků odradit, ale některé naopak potěšit. Fulci ji totiž dokáže skvěle využít k navození apokalyptické atmosféry chaosu a rozkladu v prokletém městě, v němž dochází k narušení hranic mezi racionálním a nadpřirozeným světem. Brány pekelné se otevírají, z praskajících zdí se valí kouř a krev, lidé zvracejí vnitřnosti a zombíci se začínají teleportovat po městě. Fulci vás záměrně vrhá do světa, kde nic nedává smysl. Nejabsurdnější je pak úplný závěr, který působí dojmem, jako by z něj někdo vystřihl poslední klíčové sekundy. Ještě absurdnější je ovšem historka, podle níž původně natočený konec nemohl být použit, protože ho střihač ve střižně polil kafem. (15.08.2023)

Film, pri ktorom je nám síce jasné, že nemáme do činenia s "logickým" scenárom, "hereckým" prejavom, "dobrým" vkusom či dokonca celkom normálnym režisérom, napriek tomu zreteľne cítime, že sme svedkami čohosi veľkolepého. Tá veľkoleposť nie je grécko-rímska, ale archaická, prvotnopospolná. Fulci vedie človeka k počiatkom jeho ľudskej existencie, kedy z obrazov a zvukov skladal podoby svojich božstiev, barbarských, ale vznešených a veľkolepých. Človek pri sledovaní tohto "prvotnopospolného" hororu nepremýšľa, pretože je paralyzovaný úžasom, tak ako je veriaci bezmedzne fascinovaný ostatkami svätých (ako ďaleko od hororu môže byť morbídna adorácia vysušených mŕtvol v chrámoch?). Pri púhej spomienke na niektoré fazety Fulciho kryštálu (hučiaca piesková búrka, zvuky vtákov v korunách stromov na polnočnom cintoríne, vrčiaca a zavýjajúca zombi nakúkajúca do rozsvietených okien, chodidlá mŕtvej pani Holdenovej stojacej za paravánom) spätne pociťujeme esenciu čírej hrôzy a nejasne si uvedomujeme, že sme boli zasiahnutí kdesi v našom najhlbšom, "najstaršom" vnútri. Potrebuje tu niekto výkladový filozofický slovník? (31.10.2004)

Po hrozne nudnom Fulciho Zombi 2 som sa rozhodol pozrieť jeho ďalšiu kultovku a bol som milo prekvapený. No čo sa dá povedať na scénu v ktorej otec pristihne dcéru s nejakým chalanom a to ho tak naštve, že chudáka chlapca hodí na rozbehnutý sústruh a cez celú hlavu mu preženie dobrý 20mm vrták. Réžia od Zomby 2 poskočila míľovým krokom, alebo len zmena kameramana (nikdy asi nezabudnem na scénu v ktorej naozaj zlá herečka prenášala svoju repliku priamo do kamery - vyzeralo to neskutočne amatérsky). Midi hudba má nejaký zaujímavý motív. A bavil som sa na skutočne zlých dialógoch a hereckých výkonoch. Naozaj ma prekvapili niektoré samoúčelné no nápadité scény: prasknutie steny alebo zrkadla, efektne roztrieštené okno ktorého črepiny sa zapichnú do steny a tá začne krvácať. Trošku ma prekvapilo, že zombíci sú vlastne duchovia ktorý sa dokážu zjaviť a hneď na to zmiznú a že ich nebol problém jednoducho zabiť. V tom roku to musela byť naskutočná kultovka. (11.04.2005)