Páter Thomas

„A čo teraz?“ – „Teraz by som si zapálil.“ Na PÁTEROVI THOMASOVI som nevyrastal (prvý raz som ho videl krátko pred tridsiatkou), ale musím, hoci troška nerád, dať 80%. Lucio Fulci je kultový taliansky hororový režisér, ktorého filmy nikdy nemali dobré scenáre či oscarové herecké výkony, ale keď došlo na gore, masky a atmosféru (hudba + výprava), bolo sa na čo pozerať (THE BEYOND, ZOMBI 2, DOM PRI CINTORÍNE). PÁTHER THOMAS pre mňa nie je žiadna srdcovka a pokojne by som ju už nikdy nemusel vidieť. Ale uznávam, že atmosféra prvej polovičky je úchvatná a hoci masky s gore predsa len zostarli, stále je to sila (dievča, vracajúce vlastné vnútornosti). U Fulciho nesmie chýbať nezrozumiteľný koniec, chýbajúca logika (ak by ste z truhly počuli kričať „omylom“ pochovaného, naozaj by ste drevo zobrali krompáčom, riskujúc, že mu zatnete do hlavy?) a domáci maznáčik útočiaci na svojho pána. Ale vďaka prvoligovému „stupňu humusu“ (vietor červov) a atmosfére musím dať 80%. Dvojnásobne po tom, čo som videl Fulciho slabšie látky (AENIGMA, KONCERT HRÔZY, HLASY ZO ZÁHROBIA). Tento je kvalitou predsa len vyššie. (28.05.2011)

Tenhle horror jsem viděl kdysi dávno v jednom zakouřeném pražském klubu, kde jednou za měsíc mimo jiné promítali kultovní filmy (např. OBCHOĎÁK SMRTI od Wynorskiho nebo Raimiho ARMÁDA TEMNOT) a dostalo se tak i na PÁTERA THOMASE. No a dnes po druhém zkouknutí stále platí, že tohle je poctivá italská horrorová práce. (02.12.2016)

Děsná kravina! Páter Thomas je natočený, pokud se to dá vůbec tak nazvat, jako slátaninu veškerého možného hnusu a nechutností, zato s naprostou absencí děje a logiky. Jediné vysvětlení snad může být jen fakt, že autor scénáře musel být sám duševně vyšinutý a měl by následovat stejnou cestu, jako jeho filmový páter! (01.01.2015)

.... ďalšia Fulciho geniálna kompozícia ...ktorou potvrdzuje svoj primát vo svete horroru ... a reči o nejakých dejových líniach , o nejakom scenári ,,alebo o samoúčelnosti ..atď ..... to mi pripadá tak naivné ako keby niekto gigantovi Pablovi Picassovi chcel vysvetľovať ,,ako je potrebné kresliť realisticky .... (19.06.2007)

Film, pri ktorom je nám síce jasné, že nemáme do činenia s "logickým" scenárom, "hereckým" prejavom, "dobrým" vkusom či dokonca celkom normálnym režisérom, napriek tomu zreteľne cítime, že sme svedkami čohosi veľkolepého. Tá veľkoleposť nie je grécko-rímska, ale archaická, prvotnopospolná. Fulci vedie človeka k počiatkom jeho ľudskej existencie, kedy z obrazov a zvukov skladal podoby svojich božstiev, barbarských, ale vznešených a veľkolepých. Človek pri sledovaní tohto "prvotnopospolného" hororu nepremýšľa, pretože je paralyzovaný úžasom, tak ako je veriaci bezmedzne fascinovaný ostatkami svätých (ako ďaleko od hororu môže byť morbídna adorácia vysušených mŕtvol v chrámoch?). Pri púhej spomienke na niektoré fazety Fulciho kryštálu (hučiaca piesková búrka, zvuky vtákov v korunách stromov na polnočnom cintoríne, vrčiaca a zavýjajúca zombi nakúkajúca do rozsvietených okien, chodidlá mŕtvej pani Holdenovej stojacej za paravánom) spätne pociťujeme esenciu čírej hrôzy a nejasne si uvedomujeme, že sme boli zasiahnutí kdesi v našom najhlbšom, "najstaršom" vnútri. Potrebuje tu niekto výkladový filozofický slovník? (31.10.2004)