Páter Thomas

Dneska už se tomu směju, řekla by Adina Mandlová a já jsem na tom stejně. Ale když jsem to krátce po s(a)meťáku viděl poprvé jako začínající puberťák, měl jsem z toho oči na vrch hlavy. A co si budem povídat, zvracení vnitřností a jiné chuťovky mají něco do sebe i dnes, v době trikové dokonalosti. Nostalgických 60% (10.05.2013)

Priemerný filmík, ktorý na zombiekov moc nevsádza a snaží sa diváka zaujať aj inými vecami ako len živými mŕtvymi (kriminálno-hororová zápletka). Na jednej strane zaujímavý ťah o inováciu a posunutie žánru, na druhej značne nedotiahnutý. Každopádne, povinná jazda pre Fulciho milovníkov, ktorý tu skladá poklonu H.P.Lovecraftovi. (08.10.2010)

Absolútne nechápem niektoré pozastavenia sa užívateľov nad absenciou scenára. Išlo vôbec niekedy vo Fulciho filmoch o scenár? Vo Fulciho filmoch ide v prvom rade o krv, krv, mŕtvoly... a preto ho snáď všetci milujeme (alebo nenávidíme), nie? No, Paura nella cittè morti viventi je skutočne šťavnatou (občas možno aj trochu prešťavenou) žánrovou lahôdkou. Ja sa nerátam za nejakého veľkého fanúšika starých talianskych hororov, ale v poslednej dobe ma začali nejako "fascinovať" (to zas nie) a rozhodol som sa, že raz za čas si podobnú jednohubku doprajem. Dúfam, že mi to nejako nezaškodí. Ale musím povedať, že som začal viac ako dobre, Páter Thomas je ozaj "exkluzívny brak", aký sa v dnešnej dobe vidí len málokedy, teda skôr nikdy. (To päťhviezdičkové hodnotenie neberte zas až tak vážne, je to v rámci toho "Fulciho žánru", čiže sa obávam aké by film dostal hodnotenie, keby som ho bral ako filmy ostatné. "Toť vše...") (03.11.2007)

Lucio Fulci a jeho horory jsou typické tím, že místo dávkování napětí, používá systém postavený na hnusu a odpornosti, tedy hodně slizu různých barev a nepříjemného zvuku. Nejsem sice fanda tohoto pojetí hororu, ale beru, že dříve to bylo cool a divák se u toho svým způsobem bál. V případě Pátera Thomase se mi ale zdálo, že Fulci se držel zkrátka a nepopustil moc uzdu. Byl to pro mě takový slabý odvar oproti jeho jiným počinům (Zombi 2) a těšil jsem se až bude konec. Když k tomu připočtu spousty chyb, co se v tomto hororu objevilo, tak nemohu dát víc jak jednu hvězdu, přesto, že Lucio Fulci, i když já tento styl moc neuznávám, je legendou ve svém oboru. (26.05.2022)

Film, pri ktorom je nám síce jasné, že nemáme do činenia s "logickým" scenárom, "hereckým" prejavom, "dobrým" vkusom či dokonca celkom normálnym režisérom, napriek tomu zreteľne cítime, že sme svedkami čohosi veľkolepého. Tá veľkoleposť nie je grécko-rímska, ale archaická, prvotnopospolná. Fulci vedie človeka k počiatkom jeho ľudskej existencie, kedy z obrazov a zvukov skladal podoby svojich božstiev, barbarských, ale vznešených a veľkolepých. Človek pri sledovaní tohto "prvotnopospolného" hororu nepremýšľa, pretože je paralyzovaný úžasom, tak ako je veriaci bezmedzne fascinovaný ostatkami svätých (ako ďaleko od hororu môže byť morbídna adorácia vysušených mŕtvol v chrámoch?). Pri púhej spomienke na niektoré fazety Fulciho kryštálu (hučiaca piesková búrka, zvuky vtákov v korunách stromov na polnočnom cintoríne, vrčiaca a zavýjajúca zombi nakúkajúca do rozsvietených okien, chodidlá mŕtvej pani Holdenovej stojacej za paravánom) spätne pociťujeme esenciu čírej hrôzy a nejasne si uvedomujeme, že sme boli zasiahnutí kdesi v našom najhlbšom, "najstaršom" vnútri. Potrebuje tu niekto výkladový filozofický slovník? (31.10.2004)