Beware!
Obsahy(1)
Prvý slovenský hraný film nakrútený po druhej svetovej vojne. Mnohí Slováci pred prvou svetovou vojnou emigrovali do Ameriky za lepším životom, pretože na Slovensku vládol útlak zo strany vládnucej maďarskej moci a ľudia si nedokázali nájsť prácu. Tak ako iní, za more odchádza aj mladý horal Ondrej Muranica (Paľo Bielik), aby si vo vysnívanom Novom svete našiel prácu a zarobil peniaze pre svoju rodinu. Sny a nádeje na lepší život mu však zmarí banská katastrofa. Ondrej sa síce zachráni, ale stratí pamäť. Vyhlásia ho za nezvestného a keď sa mu po rokoch náhodou vráti pamäť, Ondrej sa rozhodne vrátiť domov. Až po návrate do vlasti zistí, že sa jeho žena Eva (Jiřina Štěpničková) vydala za jeho najlepšieho kamaráta Miša (Július Pántik). Ako inak, schyľuje sa ku katastrofe... V období rokov 1918-1938 dominovala v Československu česká kinematografia, na Slovensku sa vyskytli len ojedinelé snahy vybudovať filmový život. Vďaka štátnej podpore v období 1939-1945 sa dotvorili obrysy slovenského filmu, ktoré ukončil vznik hraných snímok Varúj...! a Vlčie diery (1948) v demokratickom Československu. V snímke Varúj... síce stále zohráva nezanedbateľnú úlohu česká tradícia a jej reprezentanti vo všetkých zložkách filmovej produkcie (režisér, kameraman Václav Hanuš, scenárista Karel Steklý), ale po prvý raz sa československá spolupráca z 30. rokov stáva slovensko-českou. Voľba adaptácie drámy Ivana Stodolu Bačova žena ako prvého slovenského filmu produkčnej spoločnosti Slofis mala viacero dôvodov. Pre Friča bol príťažlivý dedinsko-folklórny rámec príbehu, pre Bielika zase skúsenosť so Stodolovou drámou z čias pôsobenia v Slovenskom národnom divadle, kde hral postavu Ondreja Muranicu, a jej sociálno-kritické zázemie. Z politického hľadiska téma vyhovovala zameraniu nového života, pripomínala maďarský útlak a zrod Československa roku 1918 ako paralelu k budovateľskému optimizmu prvých povojnových rokov. Paradoxom je, že po nedemokratickom prevrate v roku 1948, sa naplno rozbehla činnosť cenzúrnych orgánov, ktoré o dva roky neskôr snímku spolu s ďalšími 541 filmami vyradili z filmovej distribúcie, pretože nevyhoveli ideologickým kritériám. O rok neskôr pri prehodnocovaní naďalej zostal film v trezore, pretože ho komisia považovala za vadný z hľadiska ideovej hodnoty. Podobne dopadli napr. aj Vlčie diery a Čertova stena, ktoré nesú plné stopy buržoáznej filmovej tvorby i buržoázneho nacionalizmu. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (48)
Na svou dobu nečekaně kvalitní sociální drama, ukazující těžký život chudých vrstev na slovenském venkově a ještě těžší úděl horníků v dolech. Osobně ve filmu vnímám náznak socialistické propagandy (klasický útlak od bohatých, útěk do Ameriky se ukáže být zhoubným krokem atd.), ovšem dá se to ještě překousnout - vzniknout film o pár let později, jistě by to bylo podstatně horší. Velmi mě tedy překvapuje šoupnutí snímku do trezoru; soudruzi zřejmě shledali závadným putování chudiny do USA kvůli práci a schopnosti uživit rodiny. No, možná tam bylo i něco víc politicky "nekorektního", přece jen jsem film viděla před delší dobou. 72% ()
P.Bielik už v 46. roku dokázal pútavo vyrozprávať príbeh , ktorému aj po toľkých rokoch dám prednosť pred hociktorým holywoodskym trhákom. Narozdiel od uživateľa Phobia vo filme nevnímam náznak komunistickej propagandy, jednoducho nešťastia v baniach sa stávajú. Komunisti sa dostali k moci až v 48. roku preto neverím, že v 46. mohli mať nad filmom čo i len štipku kontroly. Chudoba a emigrácia sú témy , ktoré sa dotýkajú mnohých slovenských rodín a ani tá moja vlastná nebola výnimkou,preto stotožnenie sa s hlavným hrdinom mi nerobí žiaden problém. P.Bielik v hlavnej úlohe je chlap na pravom mieste , nemazná sa ani s medveďom..."Medveďa som ja zabil koža by mala byť moja!" Scéna zo zavalenej bane je mrazivá ešte aj dnes.Vzhľadom na rok výroby neskutočne vyzrelé a pozerateľné dielo, preto musím dať plný počet. 100%. ()
Ja naozaj netuším, či mal Jurovský posunutú hranicu sluchu, alebo si počas natáčania myslel, že diriguje operu, ale nenormálne mi skazil inak príjemný zážitok. Skutočne si to neviem inak vysvetliť, i na epickú stavbu je to nesmierne prepálené, viac než dobové afekty a hrdinské preslovy. Varúj! ako samostatný celok miesi poetiku s lyrizmom, istú naturálnu liaheň stredoslovenských zvykov, ktorým cestu krížili neblahé spoločenské časy. Kľudne by som si vedel predstaviť film aj v nemej verzii, tých zopár dialógov som mal problém (navzdory odviazanému spomenutému hudobnému doprovodu) poriadne počuť, ale povedzme, že som si vychutnával film z tej priamej spolupatričnosti a precitnutím starých vekov. Ďalší plus jednoznačne za také to prvotné a nepoškvrnené, to sa taktiež cení. ()
Tak tomuhle říkám kurva survival! Kam se hrabe Leopardo Di Kardio na Ondreje Muranicu!!! To je borec co se pánů nezalekne, medvěda přemůže i ze zasypanýho dolu se vyhrabe. Aby toho nebylo málo ztratí paměť a doma ho zatím prohlásí za mrtvého. Pro mě obrovský překvapení. Neuvěřitelně silný lidský drama nabitý neskutečně sugestivní atmosférou. Silný nacionalizmus je v tom cítit, ale to je v pořádku. Nepoznám tak dobře Slovenskou historii, ale z pár filmů už jsem dobře pochopil proč mají Slováci právo nemít rádi Maďary asi jako my Češi Němce. Bielik podává strhující výkon a paradoxně z toho co jsem zatím viděl, tak mě přesvědčil víc jako herec než režisér i když má určitě zásadní podíl na nastartování Slovenské kinematografie. Tak jako tak velký pokrok oproti úsměvnému Jánošíkovi. Tohle je film jehož poselství se neztratí ani v dnešní době. Robota pod zhýralým panstvem nebyla žádný med, ale ani v Americe nebylo blaze a proto Varúj! 80% ()
Adaptácia románu Bačova žena od Ivana Stodolu z r. 1934, ktorá bola pre filmové účely bizarne premenovaná na Varúj...! Vskutku zapeklitá situácia, oproti ktorej argentínske telenovely môžu ísť handry fajčiť. Posúďte sami. Statočný Slovák Ondrej Muranica nechá doma manželku Evu a malého syna Ondrejka a ako mnohí naši predkovia v tých neľahkých dobách, i on s kamarátom Mišom odchádza za prácou do vysnenej Ameriky. Tam ho ale vinou nehody v bani doma vyhlásia za mŕtveho. Síce to prežije (prielez potrubím!), ale (a teraz to prichádza) stratí pamäť, takže síce žije, ale nevie nie ani tak to, kam (a za kým) sa má vrátiť, ale že sa má vôbec niekam vrátiť. Za mŕtveho ho považuje aj starý kamoš Mišo, ktorý sa úspešne vracia domov. Roky utekajú, prichádza vojna, končí vojna, z malého syna sa stane mladý muž a Evu si za ženu vezme, nuž, Mišo. Po rokoch sa „stratenému“ Ondrejovi v Amerike vráti pamäť a tak sa následne pre zmenu vráti domov on. Tu ho však čaká nemilé prekvapenie. Film je od prvých sekúnd monumentálny. Nádherné spektakulárne zábery prekrásnej slovenskej krajiny (aká de facto dnes už nejestvuje). Scéne s medveďom sa dnešní mladí síce smejú, ale pravdupovediac po stý raz som ju naposledy videl v r. 2023 a nepripadá mi nechcene smiešna, takže v r. 1946 musela pôsobiť (v dobrom) hororovo. Skvele ukázané slovenské prastaré zvyky, ľudové tradície, folk, liečiteľstvo. Hudba Šimona Jurovského duní tak, až mi praskol monitor na televízore. Herci prenášajú repliky takým mocným hlasom, že mi následne praskla aj tá časť, ktorá dovtedy zostala ako-tak neporušená. Na ničom sa nešetrilo: rozľahlé pastviny a lúky, hlboké lesy, drevenice a salaše stojace na samote, ale i rozľahlé dediny a honosné zámky, na ktorých si vrchnosť užíva a zbedačená Slovač nemá čo do úst. Nechýbajú americké bane a veľkomestá, ale ani nemocnice a dokonca zábery z vojnového frontu, kde sa síce premáva päť a pol chlapa, ale nejak to nevadí (odporúčam tým, ktorým udierajú do očí Jakubiskove vojnové scény s pár desiatkami štatistov, či už z Bathory, alebo Tisícročnej včely). Kuriózne na mňa pôsobili dialógy v angličtine, ktorým jednak nie je rozumieť (miestami som mal dojem, že herci ani nehovoria konkrétne existujúce anglické slová, len bľabocú tak, aby to znelo „americky“) a jednak nie sú otitulkované (možno malo ísť o umelecký zámer, aby sme sa cítili rovnako „stratene“, ako slovenské postavy?). Point má tento príbeh viacero. Mňa zaujala napr. tá, že obyčajný slovenský človek je celoživotnou obeťou, brvnom unášaným dravou riekou, ktorú týra raz zlý a zhýralý Maďar a potom bezcitný, chladný (a zhýralý) Američan: pre žiadneho z nich život priemerného slovenského „robotníka“ nič neznamená. A my sa necháme. To skvele ukazuje scéna so starcami, ktorí síce vedia (a vidia), že je zle, ale nechajú to tak s vetou, že raz azda bude lepšie. Priznám sa, že som nepochopil, či tvorcovia už vtedy prejavili takú obrovskú národnú sebareflexiu, alebo im to vzniklo tak nejak omylom. Na prvú dobrú sa zdá, že uprednostňujú odchod do Ameriky, nakoniec sa ale ukáže, že tam Slovákov pochovávajú zaživa a medzitým im ich ženy a deti prevezmú iní chlapi, čiže vlastne sa zdá, že je lepšie zostať pod útlakom Maďarov, kde človeku aspoň dovolia oženiť sa a jesť syr. Ohromne veľa tomu dáva monumentálny, dvojmetrový Paľo Bielik, ktorý aj vetu „milujem ťa“ zreve tak, že ak by bol Ondrej Muranica nasadený do SNP, vyhral by ho úplne sám podobne, ako Rambo vojnu vo Vietname. () (méně) (více)
Galerie (12)
Zajímavosti (31)
- V porovnaní s knižnou predlohou prešiel scenár niekoľkými razantnými úpravami. Zatiaľčo literárne dielo sa v prvom rade koncentruje na psychologické stvárnenie Evy, vo filme je Eva vedľajšou postavou, stojacou v tieni svojho prvého manžela. Už tento výrazný odklon od intímnej drámy z filmu robí iný príbeh. (Biopler)
- Paľo Bielik bol spolu s Ivanom Stodolom 21. septembra 1946 menovaný za člena komisie novovznikajúceho orgánu – Umelecká filmová komisia – ktorého rozhodnutiami sa riadilo schvaľovanie námetov a scenárov pre hrané i dokumentárne filmy. (Biopler)
Reklama