Vánoční zlo

,, Veselé vianoce" - Budťe dobré milé deti, inak budem zlý! Škoda, mohol to byť perfektný horor keby sa pán režisér rozhodol či chce natočiť horor, alebo rodinný film. Bohužial vybral si rodinný film, pretože na horor by to muselo byť velmi strašidelné, atmosferické a krvavé. Keby sa aspoň dali nejako tých 45 minút nudy zmazať, a pridať na brutalite, mohol ztoho vzniknúť kultový horor. Santa hrá pritom najväčšiu rolu šialeného maniaka, ktorý sa chopí svojej šanci a všetko si to vysporiada, každý dostane svôj darček, ale ten kdo bude zlý, dočká sa krutej odplaty 40 percent. (07.03.2009)

Mám rád vianočné filmy a mám rád staré americké horrory z osemdesiatych rokov minulého storočia. Vianoce plus horror rovná sa dobrá zábava. Jednoduchá rovnica. Hneď som si však všimol aj ďalšiu dôležitú premennú, ktorou je výrazne nízke percentuálne hodnotenie tohto titulu. Takže moje nadšenie mierne pokleslo. No i napriek tomu som si film "Vianočné zlo" (Christmas Evil), ktorý natočil v roku 1980 akýsi Lewis Jackson, pustil a pozrel. Výsledok bol taký, že som bol sklamaný, znudený a tak trocha nasratý sám na seba, že som s týmto príšerným snímkom strácal svoj čas. Škoda, že pán Lewis Jackson nevyužil potenciál, ktorý mu daná téma poskytovala. Premárnil možnosť natočiť zábavný vianočný slasher horror. Nečudujem sa, že si tento netalentovaný režisér po tomto prepadáku už ani neškrtol. * (01.02.2022)

Takže jako horor se tento film považovat rozhodně nedá, čistě hororové tématiky je zde maximálně 15-20minut, ale aspoň ty krvavé scény stojí za to, když už na ně konečně přijde. Brandon Maggart zahrál psychopatického Santu dobře, i když se mi ze začátku příliš nezamlouval, nakonec byl solidní magor a jeho Merry X-Mas mělo šmrnc. Film stahuje dolů spousta okolní zbytečné vaty a naprosto debilní konec – škoda. Z tohoto tématu by se dal vytěžit ve správných rukou pořádně krvavý horor, který by se mohl v období svátku v pozdních hodinách stát klasikou. (07.01.2009)

V súťaži o najzvláštnejší film kinematografie Vianočné zlo ašpiruje na medailové umiestnenie. Podivuhodnosť scén však žiaľ nezaručuje, že ide o skvelý film. Zároveň táto vlastnosť nehádže celok hneď do odpadu. Pretože niektoré zo scén, chtiac-nechtiac v pamäti zostanú. Zaujímavo sa tu ukazuje hĺbka posadnutosti nejakým koníčkom, oslobodeným od akýchkoľvek iných súvislostí s vonkajším svetom. Pretože ak je niekto takto postihnutý, automaticky sa stáva podivínom svojmu okoliu, bez ohľadu na ušľachtilosť cieľa. Tu sa ako štartér posadnutosti používa taká freudovská barlička vtlačenia negatívneho sexuálneho zážitku z detstva. Zároveň sa tu ukazuje klasická vlastnosť mnohých z nás - a to presviedčanie ostatných o svojom názore až do zbláznenia, a pokiaľ sa to bezozvyšku nedarí, dokáže posadnutec často vyvinúť extrémne formy presviedčania. Tu ide presvedčený santovec až do vraždiaceho extrému. Spôsob jeho správania zodpovedá hĺbke posadnutosti, je extrémne posunutý do mimóznosti a film tým na druhej strane doslova trpí. Nuž ale to nezmyselné lepenie brady pred zrkadlom, či súkanie sa do tesného komína, ako som spomenul v úvode, v pamäti ostane. (14.09.2016)

„Šťastné a veselé, ho ho ho!“ Nuda. Fenomén vianočného času sa pochopiteľne dotkol aj hororov (jedna z najlepších epizód v seriáli „Príbehy zo záhrobia“ sa odohráva 24. 12., ďalej pamätný monológ hrdinky v GREMLINS o otcovi uviaznutom v komíne, prípadne slasher ČIERNE VIANOCE + remake), bohužiaľ tvorcovia VIANOČNÉHO ZLA zvolili slabý scenár (či skôr slabé spracovanie, pretože taký Hitchcock by to určite urobil inak a lepšie aj s takýmto priemerným scenárom). Občas sa vyskytne náznak temnej vianočnej atmosféry, zopár krvavých sekúnd a vždy je fajn vidieť vraha v obleku Deda Mrá... Santa Calusa. Ale na dobrý horor je toho málo. (13.08.2009)