Sakra, kluku!

Přesně moje krevní skupina. Hlavní postava, která se potácí na prahu dospělosti od ničeho k ničemu, přestože ví, že by měl se sebou něco dělat. Formálně blízké Woodymu Allenovi (jazzový soundtrack, pěkná černobílá kamera) a Jimu Jarmuschovi (epizodkovitý styl vyprávění, vedlejší postavy, kafe!) a tématem nerozhodnosti má zas blízko k mému oblíbenci Noahu Baumbachovi (Greenberg) a už teď je jasné, že tenhle kousek by se měl podávat jako dvojfilm s jeho blížící se Frances Ha. Komedie to není vůbec, spíš introvertní melancholická projížďka Berlínem. P.S. Film, ve kterém Roman Hubník vstřelí gól za Herthu Berlín jako třešnička na dortu. (28.10.2013)

Nemeckú kinematografiu mám vo všeobecnosti rád a tak ma nesklamali ani jej tohtoročné kúsky na MFF Bratislava. Oh, Boy! je skôr sledom príhod, ako plnohodnotným príbehom. Je to to, čomu u nás a kúsok na západ hovoríme "hořká tragikomedie ze života". Lenže ak sa jedná o český film, máme z toho vždy oprávnené obavy, ak sa jedná o nemecký, máme sa na čo tešiť. Film naberie ku koncu trochu pochmúrnejšie kontúry, vďaka ktorým dostane hĺbku a prinúti nás zamyslieť sa nad súčasnou spoločnosťou, ktorá hovorí rovnakým jazykom, ale napriek tomu si nerozumie. Bolo tomu inak počas druhej svetovej vojny, keď sa dokázali zblížiť nacista so židovkou, alebo to bol iba filmový scenár? Každá generácia je svojim odlišným spôsobom stratená. (15.11.2012)

Zaprášene čiernobiely, trpko-komický pohľad na súčasný Berlín v tieni neveselej nemeckej histórie, a jedného flákajúceho sa mladíka bez budúcnosti. Stretne sa so zopár ľuďmi (starými i novými znamimi), pokecá a opätovne (a neúspešne) sa snaží všade si objednať vysnené kafe. Zopár fajn momentov a dobrý hlavný predstaviteľ, ale celkovo to moc nepobaví, ani nič veľké nezdelí. A ten jazzový podkres ako u Woodyho Allena sa k tomu nehodí. Ako výplň do artového kina pri čakaní na ďalšieho Jarmuscha OK. (12.04.2014)

Osamelý vlk Niko už 2 roky nechodí do školy. Otec mu mesačne posiela 1000 eur a on celý ten čas "premýšľa"... Nestáva sa často, aby film bez nejakého výraznejšieho deja dokázal diváka upútať. Tu sa to podarilo, pretože film má dva výrazné tromfy. Prvý je herec Tomi Schilling a druhým silná atmosféra filmu, často podmazaná džezovou hudbou či piánom. Zámerne zvolený čiernobiely formát filmu svedčí, občas vystrelí dobrý vtip a aj dialógy zo života mi mali čo povedať. Asi najviac však dialóg s otcom a záverečná debata so starcom v bare. "Museli sme v triede zdraviť Heil Hitler!, robili sme to , čo všetci ostatní. Alebo máš iný názor?"---"No z dnešného pohľadu..."----"Eééj chlapče, vtedy dnešný pohľad neexistoval..." Tomi Schilling už neraz dokázal, že je skvelý herec, naposledy v Unsere mutter... Je síce malý vzrastom, ale veľký hereckým talentom. TOM SCHILLING - NEMECKÝ AL PACINO! 80%. (19.10.2014)

Súčasný nemecký generačný film je pre mňa neznámym územím, problémy hrdinu Nika však nie. Jeden deň zo života mladíka v súčasnom Berlíne je formálne i obsahovo nesporne atraktívnym návodom, ako sa vyznať v hlavách mládeže, ktorej nik nerozumie. Nikov deň je vlastne sofistikovanou a tematicky rozpriestranenou rozprávkou - hrdina sa na začiatku dňa dostane do menších existenčných problémov, v zápätí sa však ukáže, že sa s nimi dokáže vysporiadať, pomôže susedovi s jeho psychoterapiou, získa možnosť dostať sa do filmu, neskôr stretne krásne mladé "osudové" dievča z minulosti a ku koncu dňa ju dokonca "zachráni pred drakom". Do toho sa okrajovo vmiešava v epizodných zábleskoch posttraumatické vyrovnávanie spoločnosti s hrôzami II. sv. vojny (film), kancelárska chladná byrokracia (psychologický posudok), uvedomenie vlastnej nezrelosti (otec), ale hlavne absurdne geniálne zhmotnenie neduhov dostatkovej spoločnosti, v ktorej je ústredný protagonista neschopný dostať sa za celý deň k jedinému kelímku obyčajnej kávy. Prívlastok "kafkovské" je viac než výstižný. 80% (15.10.2014)