Krvavá volba

William Friedkin nakrútil podľa mňa iba jeden mimoriadny film - Francúzsku spojku. Napriek tomu aj filmy, ktoré som hodnotil ako mierne nadpriemerné môžu byť a často aj sú zaujímavé. Svojim námetom, nejednoznačnosťou postoja diváka k problematike filmu a ďalšími kritériami. To je aj prípad Krvavej voľby. Je typické, že slušní, bohabojní, bohatí a vplyvní ľudia posielajú do čudných vojen za čudné záujmy ľudí, ktorým vtĺkajú do hlavy, že bojovať kdekoľvek a s kýmkoľvek je ich najvyššia a vlastenecká povinnosť. Väčšina bojovníkov im uverí a správajú sa tak, ako sa to od nich očakáva. Niekedy sa však niečo zomelie inak, než aký bol predpoklad. A potom znova nastupujú tí slušní, bohabojní atď, aby potrestali tých, ktorí plnili ich priania. Takto to funguje veky a väčšina ľudí v tom nevidí nič zvrhlé. I keď podobne zvrhlé je aj prostredníctvom filmu presviedčať divákov, že spravodlivosť v USA vždy zvíťazí. (19.11.2020)

Aj napriek vynikajúcemu obsadeniu je Krvavá voľba len ďalším ľahko nadpriemerným filmom, ktorý síce nie je bez myšlienky, ale na to aby si zaslúžil štyri hviezdičky by asi potreboval kvalitnejšieho režiséra. Friedkin síce nebol úplne zlý, ale kvalita réžie dosť kĺzala a film často pôsobil nudným dojmom. (13.09.2007)

Tvorcovia si bezpochyby vybrali zaujímavé témy, pretože rozhodovanie o rozdiele medzi zabitím v boji a vraždou, teda otázkou, či drsných vojakov vyznamenať, alebo odsúdiť, môže byť v niektorých prípadoch skutočne veľmi ťažké. V Krvavej voľbe sa veľa hovorí o vojenskej cti, obojstrannej povinnosti vojaka k vlasti a podobne, avšak tvorcovia sa celkom úspešne vyhýbajú lacnému moralizovaniu. Celú dobu razí tézu, že nech už vznikne vojna z akýchkoľvek dôvodov, jedná sa vždy o brutálnu záležitosť, s ktorou ušľachtilé pravidlá nemajú veľmi čo robiť. Po nie celkom vydarenom akčnom úvode sa ľahko rozpačitý divák začne tešiť na zaujímavý súdny thriller, zvlášť keď príde na scénu Tommy Lee Jones. Dramatický príbeh o tom, aké ťažké je zachovať diplomatický postup v situáciách, keď ide naozaj o život, o súdnych praktikách a sile priateľstva. (08.10.2019)

Čekal jsem víc a dost mě to sklamalo. William Friedkin natočil na začátku své kariéry bohužel pouze dva velké filmy, z čehož jeho ostatní díla jsou daleko pod nimi. "Krvavá volba" sice začíná slibně, avšak v zápětí se z toho stane nudný film, kde se skoro celý film přešlapuje na jednom místě. A ani slušní herci to moc nezachání. (04.04.2007)

Krvavá volba je americký film – hodně americký. Japonci (Češi, kdokoliv jiný) by ho natočit nemohli. Chyběl by v něm ten americký pohled na věc, který je zcela nezaměnitelný. Proto tentokrát toleruji tu obrovskou nálepku „Made in USA“. Prvních válečných 30 minut má svižné tempo a William Friedkin předvádí, že by mohl klidně zmáknout Black Hawk Down místo Ridleyho Scotta. Potom ovšem nastane v rámci děje nutný přelom do příliš poklidného vyšetřování. Napraví to až závěrečná půlhodinka, kde Friedkin nastolí řádné soudní drama, jehož nejvypjatější moment je skutečně brilantně natočen a hlavně svižně sestříhán. Musím přiznat, že ač se mi zdají americká soudní dramata téměř identická, tahle pře byla nejen zajímavá, ale i dokonce chvílemi napínavá. Zasloužili se o to také herecké výkony hlavních představitelů Samuela L. Jacksona a Tommy Lee Jonese, které ovšem suverénně převálcoval vedlejší Guy Pearce. Takže ačkoliv jsem milovník dramatických válečných akcí a první 30 minut jsem si výtečně užil, tak zbylá stopáž filmu nebyla vůbec k zahození. Myslím, že 4* si Krvavá volba s přimhouřením oka zaslouží. (06.04.2004)