Reklama

Reklama

Obsahy(1)

K nejúspěšnějším komediím francouzského režiséra Clauda Zidiho patří jeho film z roku 1984 Prohnilí. Byl odměněn nejen bouřlivým diváckým ohlasem, ale ocenila jej i kritika, a navíc se může pochlubit hned 3 Césary - za nejlepší film, režii a střih. Filmu dominuje jak osobnost Philippa Noireta, tak uličky a atmosféra pařížského Montmartru přeplněného všemi barvami pleti, drobnými přestupky proti zákonu i skutečnými zločiny. Ve svém rajónu si policista René vybudoval za dlouhá léta služby dokonalý systém, jak „vycházet“ se svými ovečkami i se svým platem. Jednoho dne však dostane mladého partnera, který se ohání zákonem a policejní etikou na každém kroku. René nechce ponechat nic náhodě a snaží se mladého policistu přivést na „správnou“ cestu všemi možnými prostředky. (Česká televize)

(více)

Recenze (205)

Jiří K. 

všechny recenze uživatele

Prohnilí až do morku kosti, korupce, jánabrachismus, drobná zlodějina, zneužití pravomovci veřejného činitele, a tak dále - pro morálku naší policie je to velmi nebezpečný film... Začátek geniální, konec trochu uhozenější, takže celkově za pět hvězdiček :) Perlička na závěr: Všiml si někdo, že si Claude Zidi pro scény při stravování vybral stejnou pařížskou restauraci jako ve filmu Zvíře s J.P.Belmondem? ()

Shakeus 

všechny recenze uživatele

Inteligentní komedie, které pobaví a současně i dojme. Není to vůbec tak potrhlé, jak by člověk čekal od francouzů a místy je atmosféra dokonce až melancholická. Hořké komedie, které jsou současně i vážnými filmy se svého času točili i v jedné malé zemičce ve středu Evropy a mně je tento film trochu připomněl. Humor vychází z víceméně reálných situací a z příběhu, není proto vynucený a o to je cennější a vtipnější. Philippe Noiret je bravurní. ()

Reklama

Malarkey 

všechny recenze uživatele

Ať si každý kecá co chce, ale bez těhlech klasických francouzských komedií by nebyl svět tak krásný, jak ve skutečnosti je a Prohnilí patří mezi tu velkou várku francouzských komedií, které patří mezi elitu, a které nikdy nezklamou a když bude život jakýkoliv, tyhle filmy ho vždycky minimálně o trošek zpříjemní. ()

Martin741 

všechny recenze uživatele

Zaujimava a hodne drsna komedia o dvoch "poctivych" policajtoch, ktori porusuju zakon, prekracuju kompetencie, ale proste nejde im nefandit. Hlavnou hviezdou bol pre mna pan Cernyet /Assassination Bureau, Zivot na Zamku/. A za ten zinscenovany podvod a reziu Claude Zidi-ho musim dat, Thierry Lhermitta ale z duse neznasam, nemam rad tento typ ludi : 95 % ()

classic 

všechny recenze uživatele

Prehnití & skorumpovaní & gamblerskí & úplatkárski ... a ešte ani vskutku vlastne ďalej neviem, čo všetko by sa v podstate dalo na nich priamo charakterizovať, nakoľko paradoxne predstavovali „mužov zákona”, no vôbec sa podľa toho nielenže nesprávali, ale zároveň si z toho ani zďaleka nič nerobili, keď sa mohli rôznymi prostriedkami veselo obohacovať na úkor ostatných osôb, ktoré boli taktiež samy o sebe dosť pochybnými existenciami, a pritom prichádzajúci idealista v podaní Françoisa Lesbucheho, ktorý sprvoti o takýchto nekalých praktikách nechcel nič počuť, ba ani ich na vlastné oči vidieť, čo snáď zo začiatku najlepšie poznať na jeho naprosto rozčarovanej tvári, akonáhle (s)pozoruje „pracovné metódy” svojho, staršieho kolegu, inšpektora Reného Boisronda, a tak sa automaticky natíska otázka v tom prostom zmysle, či napokon podľahne i on vábeniu v podobe »nasledujúcich brigád« popri zamestnaní? • Nie, opäť ma nedostala do kolien táto očividne fraškovitá, trošku povrchná, obzvlášť kriminálna jazda, naprieč parížskymi ulicami, preplnenými množstvom všelijakých, kurióznych postavičiek od výmyslu sveta zrovna tak, ako som si možno pôvodne sám predstavoval, teda podľa výsledného hodnotenia na tejto filmovej databáze, že by som si konečne predsa mohol prísť na svoje, pevne dúfajúc, že Filipovi sa do rúk dostal oveľa vhodnejší scenár, než bolo tomu naposledy, ktorému bude prípadne zručne sekundovať i také mladšie vydanie «francúzskeho Aleca Baldwina» v podobe Thierryho Lhermittea, na čo by následne mohla nadviazať, Césarom ocenená réžia, strih a film, tentoraz režírujúc mojou osobou doposiaľ »nepoľúbený« francúzsky režisér zvučného mena → Claude Zidi, i keď podotýkam, že jeho meno mi nie je celkom neznáme, kedy som sa súčasne tešil i na to, že pochválim strihovú skladbu s prehľadnými scénami vo svojej nadväznosti, a to ani nehovoriac, že scenár mi napokon prinesie vytúžené ovocie, no bohužiaľ môžem iba skonštatovať, že moje celkové dojmy sú len trochu viacej zmiešanými, ako by sa mohlo zdať. • Skrátka, ani mi neprekážalo ich nasmerovanie, akým smerom sa zväčša uberali, ale najskôr mi prekážalo spracovanie, podľa ktorého sa premiestňovali z miesta na miesto, a k tomu i s viacerými, nevyužitými postavami, trebárs ma hneď napadá spomenúť Reného konkubínu Simonu, či aj Françoisovu frajerku Natašu. A ich nafetovaný šéf Bloret, tak to bol totálny nevkus! • Z Prehnitých vyžarovala častá frivolnosť, v spojení s chaotickosťou, pričom mi začali tieto dva faktory postupne čoraz viac liezť na city, a tak sa tým pádom, ďalším prehnitým dobrodružstvám určite zo širokého oblúka vyhnem, ale čo sa týka Zidiho, tak ten by ešte nemusel povedať úplne posledné slovo? ()

Galerie (28)

Zajímavosti (3)

  • Natáčanie snímky prebiehalo na viacerých miestach vo francúzskom hlavnom meste Paríži. (dyfur)
  • Slovo „ripou“ („prohnilý“) pochází z argotu, tzv. verlan, což je jazyk předměstské mládeže, který spočívá ve zkracování slov a přehazování slabik. Ripou je správně pourris, a toto slovo se stalo trvalou součástí francouzštiny. (Locksley)

Reklama

Reklama