Frances Ha

Během filmu mě popadl nejprve mírný, ale postupně sílící pocit, že bych se měla zabít, a po náhlém a nepřipraveném happy endu se ještě zdvojnásobil, místo aby opadl, což je zajímavé. Ačkoliv se souznění duší mezi mnou a filmem spíš nekonalo (některým zobrazeným přátelstvím - a možná všem - jsem nerozuměla a necítím ani potřebu se jimi dál zabývat), tak jsem ocenila vidět takový typ dívky existovat na plátně. A ačkoliv mi řešení toho putování nepřipadalo plynulé (působilo to spíš jako zlatý sen patologického lháře, jako vize toho, co Frances vypráví v Paříži do telefonu), tak jsem ráda, že součástí toho sebeznovuvynalézání nebyl muž a láska. (12.02.2016)

V Noahových filmoch sa akékoľvek problémy vždy dajú prežiť. Možno je to tým New Yorkom .. sama neviem .. aj Frances na ceste za svojim snom všetko zvládla. S ľahkosťou sebe vlastnou. Bolo mi s ňou dobre. Bavia ma takéto filmy, aj tá atmosféra v nich, aj muzika. A tento mal ešte aj skvelý vizuál. 4,5* (16.05.2024)

Presne! Presne takýto je život a ja sa ho bojím. Milujem nezávisláky, milujem atmosféru New Yorku, milujem bezdejové filmy o stratených existenciách, tápajúcich ľuďoch čo odmietajú dospieť... Naopak, ľutujem každého kto to nechápe, chýbajú mu v tom prestrelky a naháňačky, akcia, efekty, farba... Keď máte 25+, ste single a aspoň raz sa vám v živote komplet všetko zosypalo, mojich 5 hviezd pochopíte. Ak nie, ste šťastný človek. Alebo máte len zlý vkus (06.01.2014)

Zväčša nemám nič proti nezávislým filmom, ale toto mi proste nesadlo. Frances ako naivná smoliarka, ktorá pozná svoju cenu a nechce sa uspokojiť len tak s "cenou útechy" sa snaží dosiahnuť svoje ciele, ale nič nevychádza. A tak absolvuje odyseu rôznymi mestami a snaží sa nájsť samú seba. OK, námet je fajn, a treba uznať že aj tá kamera bola absolútne skvelá, ale inak ten štýl mi proste nepasoval. Najlepšia časť z celého filmu bolo osamelé blúdenie Parížom (niečo čo by som nechcel asi nikdy zažiť). No ako film na jedno pozretie celkom dobre, ale nič viac. Inak, Greta Gerwing ako keby z oka vypadla Kate Winslet, či to sa len mne zdalo? (05.12.2013)

Určite nie som jediný, kto si zažil niečo podobné ako Frances. Ale vnímal som to inak. A práve preto takéto ženy obdivujem. Ženy, ktoré čelia problémom a ranám od života, s úsmevom. Zdanlivo nezraniteľné. Tie asi aj vždy obdivovať budem. A privádza ma to k myšlienke, že obdiv k niečomu nedosiahnuteľnému čiastočne vysvetľuje, prečo sa protiklady tak priťahujú. Nechcem byť so sebou samým v druhom obale, bola by to nuda. Chcem vidieť podobné skúsenosti v očiach osoby oproti a možno sa na ne ani nepýtať, pretože odpoveď by aj tak znela, že každý sa s tým vyrovnáva po svojom. (09.01.2014)