Povídka o policajtovi

Pomerne klasická francúzska krimi, kde policajt celý čas naháňa vraha, až kým ho nedostane. Šablónovitosť ozvláštňujú dve veľké hviezdy, vďaka ktorým sa na to všetci pozeráme. Nie každá kvázi legendárna fr krimi je natočená príťažlivo a bez zádrheľov, Poviedka o policajtovi však ubieha veľmi plynule a celkom rýchlo. Niekedy nechápete, čo vlastne polícia robí, že jej to tak dlho trvá, ale je to tým, že to má na starosti jeden človek so svojim mini týmom. Prečo sa do toho neobula celá francúzska polícia, keď bol zabitý jej člen, vie iba scenárista. Ten svojim sociálno-politickým podtextom osloví iba miestnych divákov, ktorí vedeli, ako to vo Francúzsku 50tych rokov chodilo a aká tu bola spoločenská klíma. No a keď chystáte pascu na gangstera, tak do nej zapojíte osobne aj svoju priateľku, pretože máte radi adrenalín a možno ju chcete zachrániť v poslednej chvíli! Trintignatove oči a Delonova prilepená cigareta sa zdajú byť v tomto filme symbolmi, neviem však čoho... (01.11.2013)

V podstate sa mi to páčilo s dvoma pripomienkami: negatívnou a pozitívnou. Tým negatívom je, že obdobné kriminálne filmy J.-P. M e l v i l l a sú štýlovejšie a navyše aj jeho postavy pôsobia hlbšie, no potom aspoň viem, čím sa inšpiroval Ridley S c o t t, keď točil svojho preceňovaného Amerického gangstra, osobitne, čo do záveru. (13.10.2010)

Epilóg daného titulu Flic Story, mi nakoniec prišiel asi i oveľa viacej zrozumiteľnejším, než zrovna povedzme celá predchádzajúca »reklama na cigarety«, a to teda konkrétne z priameho pohľadu ústredného protagonistu Rogera Bornichea - prehrávajúceho sa inšpektora, z ktorého sa vskutku nielenže akosi neustále strašne vznášala akási dymová clona, ako z nejakého fabrického komína, ale zároveň ešte popritom všetkom dokázal i naraz fajčiť a rozprávať, až mi to normálne pripadalo práve iba tak, že mal tie cigarety doslova nalepené o ústa, pretože mu skrátka nebolo niekedy ani poriadne rozumieť, čo si to vlastne stále melie popod fúz; jednoducho povedané: rozhodne to podľa môjho názoru predstavovalo rušivý charakter, kedy sa už pomaly prestalo myslieť i na ostatné filmové zložky, akými sú strihová skladba & scenár, ktoré väčšinou bývali len odsunutými na vedľajšej koľaji: nebola im venovaná dôkladnejšia starostlivosť; najmä čudnému, «scenáristickému kreditu», ktorý si mimochodom svoju SIM kartu premrhal na toľkých nonsensových faux pasov, až tým určite začala strácať na vierohodnosti, k čomu sa tradične pripájala aj pomerne dosť chabá montáž, že francúzsky režisér Jacques Deray, zrejme iba počúval samé rozkazy od francúzskej hereckej hviezdy a producenta v jednom: ALAINA DELONA, keď si vonkoncom príliš nevšímal ani toho, „koľko prešľapov obsahoval jeho titul,” proste ani nijako extra zvlášť zase nedokázal odporovať, [resp. obhájiť si svoj osobitný názor] tomuto ústrednému predstaviteľovi, ktorý si v podstate robil, čo uznal za vhodné, a čo by podľa neho malo fungovať, no nefungovalo - maximálne ledva tak na 60%. • A možno nebyť jeho náprotivku, stojaceho na opačnej strane barikády, Émilea Buissona, alias naprosto šialeného a psychopatického zločinca, a k tomu i sériového vraha v pomere: 2v1; v charizmatickom stvárnení J-L Trintignantom, tak pevne verím tomu, že by bol celkový výsledok predsa značne rozpačitejším, než v skutočnosti už i tak je, pričom ani jemu nebola dejová osnova vždy priaznivo naklonenou. • Čakal som omnoho viac, ako sa mi naostatok dožičilo, čiže nemôžem ani poprieť, že by som nebol vôbec sklamaným, ba úplne naopak: prevládajú rozporuplné pocity s tým dôvetkom, že ak by sa dajme tomu ihneď vymenila táto »francúzska hviezda« za inakšiu, rovnako jasne žiariacu h-v-i-e-z-d-u [napríklad v podobe Lina Venturu atď], tak som si priam istým v tom zmysle, že presne vtedy by už konečne začala prevládať podstatne väčšia spokojnosť v rámci celku, pretože by sme sa sústredili aj na inakšie veci, než len prezentáciu tabakových výrobkov na samotný úkor rozprávania daného príbehu, čo bol bohužiaľ akurátne tentohľa prípad! PS: dve klasické "béčka" si išli po krku snáď podobným spôsobom, ako klasickí animovaní predstavitelia v náležitých podaniach kocúrom Tomom a myšiakom Jerrym, a teraz zostáva už len správne [z]odpovedať na 2 otázky, koho z nich predstavoval Tom, a kto následne toho Jerryho? (23.03.2024)

Nezbývá mi než se připojit ke Gemini. Syrovost příběhu z prvních poválečných let Čtvrté republiky, výpravou dokonale postižené prostředí i souboj na stříbrném plátně dvou výrazných osobností francouzské kinematografie hraného filmu - Delona a Trintignanta - po prakticky padesáti letech od premiéry, mrazí - námětem, dějem, hereckými výkony - i hřeje - dokonalou profesionalitou nesenou amatérským nadšením - zároveň. Slovo klasika je tu víc než na místě. (09.03.2024)

I po těch letech je to pořád hodně kvalitní thriller s vynikajícím Jeanem-Louisem Trintignantem. Byl to první film s tímto hercem, který jsem viděl. Na rozdíl od Delona, který svého policistu "jen" dobře hraje, Trintignant mě přesvědčil, že JE Emile Buisson. Tedy vlastně Emil Bizon - postrach mého dětství. (23.10.2005)